MUDr. Jozef Kubík, primár pľúcneho oddelenia v Nemocnici Bojnice

9 min read

JE TU ÚPLNÝ CHAOS!

Táto pandémia ukázala jasnú tvár a stav nášho zdravotníctva, ktoré bolo voľakedy jedno z najlepších vo svete.

“Pandémia, núdzový stav a krízové riadenie zdravotníctva a štátu.

Po včerajšom dni som sa definitívne rozhodol napísať na FB tento príspevok. Nepíšem príspevky na FB skoro nikdy, ale dnes som to zmenil.

Pracujem 26 rokov v medicíne, konkrétne v pneumológii. Za tie roky, takmer denne riešime respiračné ochorenia, respiračné infekcie, menšie aj väčšie epidémie. Vediem už 10 rokov oddelenie, zo všetkými kvalifikáciami, ktoré k tomu treba.

Vychovávam aj mojich mladých kolegov a kolegyne, ale nikdy som nechcel aby sa dožili toho čo sa deje teraz. Nejde o samotnú pandémiu COVID infekcie, tá nás môže veľa naučiť. Nakoniec zažil som pandémiu chrípky H1N1, ktorá bola takisto veľmi zlá a umierali nám v nej ľudia stredného veku a dokonca tehotné ženy. No vtedy mali opatrenia a režim nastolený v zdravotníctve a v štáte akú takú logiku a metodiku. Preto sme to ustáli.

Dnes sme sa dožili toho, že je pandémia, vyhlásený „núdzový stav“, teda jednoznačne to vyžaduje krízové riadenie. COVID je jednoznačne respiračná infekcia, šíriaca sa vzduchom kvapôčkovou infekciou. Napriek tomu v celoštátnej pandemickej komisii nesedí ani jeden pneumológ. Pritom pľúcne ambulancie a oddelenia sú najlepšie vybavené a majú najlepšie vytrénovaný personál na diagnostické a liečebné postupy pri takýchto infekciách.

Personál je tu najlepšie vytrénovaný aj v sebaochrane, v používaní OOPP, lebo inak by všetky pľúcne oddelenia a ambulancie už dávno vymreli.

Včera si s prepáčením vláda aj celá pandemická komisia nas…a do úst. Počúvame a čítame ako sú UN a FN pripravené na reprofilizáciu, ako celé sa majú reprofilizovať na červené, COVID-ové nemocnice, ako to zvládnu, a až keď budeme v III.fáze 2. vlny pandémie, a tieto najväčšie koncové nemocnice s najlepším materiálno-technickým a personálnym zabezpečením budú na 75% naplnené, prídu na rad stredné a menšie nemocnice.

Do dnes som sa presne nedozvedel či sme z I. fázy prešli do II. a kedy, ale dnes už nastala údajne III. fáza a prišiel zrazu príkaz z MZ SR reprofilizovať našu, aj ostatné nemocnice v TSK na červeno-biele nemocnice. Čiže vytvoriť lôžkové jednotky na karanténne a liečebné účely pre COVID podozrivých a pozitívnych pacientov. No zároveň máme zachovať aj liečebnú starostlivosť pre pacientov, ktorí COVID nemajú. To majú zabezpečiť nemocnice, ktoré majú aj za bežných podmienok hraničný stav alebo podstav personálu. Majú oveľa horšie materiálno technické vybavenie a podmienky financovania. Ale majú teraz zachrániť situáciu, ktorú nezvládol menežment MZ SR a menežmenty mnohých UN a FN. Príklad z Trenčianskej FN svedčí za všetko. Vedenie priamo v televíznom vysielaní deklaruje reprofilizáciu až 100 lôžok, s možnosťou reprofilizácie ďalších 2 oddelení, čiže cca okolo 150 lôžok pre COVID pozitívnych pacientov. Realita je taká, že už 2 týždne je problém s prevzatím pacientov z našej nemocnice, ktorá bola doteraz tzv. zelená, teda určená na štandardnú medicínu, pre pacientov neinfekčných (COVID negatívnych). Realita je taká, že lôžok vo FN Trenčín je cca 90 vytvorených na papieri, 68 z toho by malo byť s kyslíkom, ale funkčných naozaj pre pacientov je len niečo cez 50. To je asi tak 10% nemocnice, ktorá je reprofilizovaná, a tá je naplnená na 80-90%, cca majú okolo 41-48 pacientov. Ak by to bolo prerátané na deklarovaný počet lôžok nie je to ani 50%, naplnenosť je cca 45-48%. To je hlboko od nutného otvorenia III. fázy pandemického plánu. Najväčší problém však nie je počet lôžok, ale to že vraj v tejto nemocnici nemajú dosť personálu, aby mohli na vyčlenených a deklarovaných lôžkach prijať predpokladaný počet pacientov z celého TSK. A to už berú len tých čo sú symptomatický, a musia mať pozitívny aspoň rýchlotest , či už protilátkový, alebo antigénový, no najlepšie PCR test. Pre zaujímavosť ten sa robí len v Trenčíne a na výsledok sa čaká takmer pravidelne aj 48 hodín. Tu znie otázka, načo sa testuje 10 000 ľudí, ak to laboratória nestíhajú reálne vyšetriť, keď výsledok symptomatických pacientov, dokonca s rozvinutou bilaterálnou bronchopneumóniou sa čaká 2 dni!!
Od dnes, keď prišiel príkaz z MZ SR, mimochodom po včerajšom rokovaní s menežmentami UN a FN, musíme mávnutím prútika vytvoriť oddelenia pre liečbu COVID pozitívnych pacientov.

Lebo od dnes nám už FN Trenčín odmieta brať pacientov z nášho regiónu. To nedokážu ani v Číne zo dňa na deň. Aj keď postaviť celú 1000 lôžkovú nemocnicu dokázali za 10 dní. U nás sa nedokáže oveľa menšia nemocnica postaviť ani za 20 rokov.
Ak už zvolil niekto cestu, že to zvládnu najväčšie nemocnice, tak to mal menežovať tak aby ostali červeno-biele, mal stanoviť limit, po ktorý je reálne reprofilizovať tieto nemocnice, presne vyhodnocovať situáciu a dopredu dať pokyn aby sa ďalšie nemocnice rerofilizovali. Takto je to úplný chaos. Ak sa situácia do 10-14 dní nezlepší, menšie a stredné nemocnice pravdepodobne úplne padnú. Už teraz je v nich určitá časť personálu v karanténe, preto, že sa nakazili pacientami, ktorý presiakli na oddelenia, lebo nemali príznaky COVIDU, ale iných ochorení, alebo boli asymptomatický nosiči a prišli na plánovanú ZS.

Pýtam sa, kde sú krízoví menežéri, ktorí majú v tejto situácii riadiť UN a FN? Ako to, že prerobia 10% nemocnice a už sú v koncoch? Počas pandémie pán minister už vymenil niekoľko menežmentov veľkých nemocníc, ale zjavne neschopnými ľuďmi. V tejto situácii je to absolútne neprofesionálne, neodborné, až nebezpečné konanie, čo sa vlastne aj teraz potvrdzuje. Lebo doteraz ani jeden z vymenených menežmentov to nezvládol ani v jednej nemocnici.

Krízová situácia vyžaduje krízové riadenie. Krízové riadenie vyžaduje aby sa určili vopred postupy a scenáre možného priebehu situácie, a vždy treba brať ten najhorší, a na ten sa nachystať. Urobiť procesy a postupy, aby sa dopady toho najhoršieho scenára čo najviac zmiernili. Tieto postupy a procesy sa musia plniť a neustále prehodnocovať. Ak sa situácie mení treba už vopred pripraviť záložné plány a nachystať na to vopred začlenené subjekty. Subjekty aktivovať už niekoľko dní dopredu, nie až keď už zmena situácie nastala. Často sa musia realizovať aj neštandardné postupy, ak majú zabrániť katastrofe. Tu v našom štáte a v našom zdravotníctve mi to teraz úplne chýba.

Nie som nejaký odborník, ale už som ako primár musel nie jeden rok riešiť krízové situácie počas chrípkovej epidémie. Mať obložnosť na akútnom oddelení 99% , je ťažký krízový stav, najmä ak máte personálu len na minime normatív (Normatívy personálu v zdravotníctve je kapitola sama o sebe). V takých chvíľach musí, človek čo vedie svoj tím, byť odvážny, zároveň rozvážny, ísť príkladom, musí byť rozhodný a stáť si za svojimi rozhodnutiami, musí si chrániť svoj kolektív do poslednej upratovačky. Musí vedieť povzbudiť, pochváliť, ale byť aj prísny a nekompromisný zároveň. Len vtedy má šancu zvládnuť krízu a úspešne svoj kolektív z nej vyviesť, aj keď sú ľudia na pokraji fyzických a psychických síl.

Dnes tu vo vedení MZ SR a asi ani v mnohých UN a FN takýchto ľudí nemáme, preto mám po dnešku nesmiernu obavu, ako táto pandémia dopadne na našom Slovensku. Opatrenia vlády sú nesúrodé, často protichodné, prichádzajú s oneskorením. Chýbajú jednoznačne navolené procesy, postupy a prepojenia medzi jednotlivými segmentami zdravotníctva. A aj odporučenia, ktoré sú vydané sa v mnoho nedodržiavajú, každá nemocnica, každý kraj si ich vysvetľuje a rieši po svojom. Je to dezorganizácia až anarchia. To je v tejto situácii cesta do pekla.
Táto pandémia ukázala jasnú tvár a stav nášho zdravotníctva, ktoré bolo voľakedy jedno z najlepších vo svete. Jednoznačne sa ukazuje, že naše zdravotníctvo nemá žiadny ucelený systém, jasné náväznosti medzi jednotlivými segmentami. Primárna sféra je absolútne prestárla, neschopná už zabezpečiť celoplošne svoju funkciu. Veď keď je 70% lekárov primárnej sféry v dôchodkovom, alebo tesne pred dôchodkovým vekom, to je znamená kritický stav, najmä ak v štáte nie je vychovaná dostatočná záloha mladých lekárov aby ich nahradili. To samé sa týka špecializovanej ambulantnej starostlivosti, kde je veková skladba podobná. Až 60% lekárov špecialistov je dôchodcov alebo tesne pred dôchodkom. Navyše veľká časť ŠAS segmentu je hlboko podfinancovaná. Niektorým špecializáciám hrozí za pár rokov úplný zánik. V nemocničnej starostlivosti sa zdá, že je to lepšie, ale opak je pravdou. Malé a niektoré stredné nemocnice sú už väčšinou v rukách súkromných spoločnosti, pričom časť sa z nich funguje už len ako veľké ODCH liečebne, s nanajvýš s nejakou JAS časťou.
Veľké nemocnice univerzitné a fakultné sú mnohokrát personálne predimenzované, ale v kritickom okamihu nemá kto robiť. Najväčší problém je celoplošne vo všetkých segmentoch so sesterským personálom, ktorého je absolútny nedostatok, nehovoriac už o kvalifikovanom a špecializovanom. Teraz sa jasne ukázali fatálne chyby všetkých predchádzajúcich vlád za posledných 25 rokov v tomto štáte, ktoré systematicky likvidovali zdravotnícky systém v našom štáte. O financovaní systéme cez poisťovne je na minimálne malú knihu, nie na krátky príspevok. No pýtam sa, ktorý štát dovolí súkromným firmám robiť zisk z verejných peňazí, s povinných odvodov? To je vykrádanie daňového systému štátu. V UK poisťovne ani nemajú. Výber zdravotného poistenia a jeho rozdeľovanie do systému ide cez ministerstvo zdravotníctva. V mnohých štátoch funguje systém pripoistenia, okrem základného balíka poistenia, ktoré je povinné, a podobne. Žiaden systém nie je dokonalý, ale vo väčšine vyspelých štátov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie sú tí, ktorí by za svoju prácu nedostali zaplatené, alebo im boli ich nároky krátené, len preto, že poisťovne majú povolený zisk. Hoci poisťovne deklarujú poistencom plnú úhradu ZS, ktorá je správne medicínsky poskytnutá. Tej je drvivá väčšina, predpokladám minimálne 98%.

Ten kto si toto prečíta, nech si urobí sám obraz o stave nášho zdravotníctva. Vyššie popísané veci sú moje osobné skúsenosti z reálnej praxe. Napriek všetkému čo som popísal, som stále pripravený poskytovať maximálnu všetkým pacientom, ktorí prídu do našej nemocnice a na naše oddelenie, tak ako aj celý môj tím ľudí. Sme unavení, vyčerpaní, frustrovaní neustálym bojom, ale nie s chorými pacientami, ktorí nás potrebujú, ale s neschopnosťou našich vedúcich predstaviteľov, neschopných pochopiť, že zdravotníctvo je nevyhnutná maximálne potrebná služba pre štát a populáciu, aby mohla fungovať jeho ekonomika. Zdravotníctvo však nič nevyrába, priamo nič nezarába, ale nepriamy zisk z neho môže byť pre štát obrovský. Dobré, kvalitné zdravotníctvo, na tom štát v priamych výdajoch neušetrí. Lebo bez dostatočného materiálno-technického kvalitného vybavenia, ale najmä dostatočného personálneho zabezpečenia čo do počtu a vysokej úrovne kvalifikácie, sa kvalitná medicína a zdravotníctvo nedá robiť. A pokiaľ v systéme zdravotníctva chce niekto zarábať a ryžovať, je jasné, že ostatné časti systému budú chradnúť a slabnúť, no investície do nich budú neúmerne rásť, ale nikdy sa nenasýtia, lebo sa budú neustále odčerpávať mimo systém.
Len toľko na záver.”


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Kategórie

Najnovšie články

Mohlo by Vás zaujímať

error: Alert: Content is protected !!
Spoločnosť La Plata Production nezodpovedá za obsah Príspevkov Používateľov, ani za obsah diskusie na Webových stránkach.