ÚVAHA O DILÉME NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI DETI A SÚČASNOSŤ

5 min read

V období pred rokom 1989 sa hrdo a statočne hlásalo, že deti sú budúcnosťou národa. Je zrejmé, že každá doba niečo prináša. Mnohí začali nielen socializmus s ľudskou tvárou, ale aj nežnú revolúciu a jej následnú privatizáciu a tunelovanie. V období po revolúcií 1989, teda aj v súčasnej dobe, sa celkom pochopiteľne prehodnocoval celý systém edukácie (výchovy a vzdelávania) mladej generácie. Samozrejme aj celý systém náhradnej starostlivosti detí mimo biologickej rodine. Veľa sa hovorí, medzi iným, o efektívnosti niektorých typov detských domovov (Centrá pre deti a rodiny), o systéme náhradnej rodinnej výchovy u nás a v zahraničí. Mnohé dôsledky neoliberálnej politiky v sociálnej oblasti a aktivita viacerých mimovládnych organizácií (Úsmev ako Dar), smerujú k tomu, že máme oveľa viac detí, ktoré vyrastajú mimo svojej biologickej rodiny, ako pred rokom 1989; pričom je dôležité si uvedomiť, že socializmus neobhajujeme. Pochopiteľné, že uvedenou okolnosťou je ovplyvnený systém náhradnej starostlivosti detí.

Žiaľbohu, realita je však takáto. Detské domovy (od 1.1.2019 Centrum pre deti a rodiny) založené na samostatných výchovných skupinách, kde o skupinu detí sa prúdovo striedajú a starajú po osem hodinových intervaloch (na 86% ženy), [1] sú viac ako rodina? Tak to nie je ani imitácia rodiny!

Ľudia a priaznivci tretieho sektora sú predovšetkým v podvedomí presvedčení o tom, že „konať dobro“ musí mať iba materiálny charakter. Zaistiť starostlivosť o deti bez domova vôbec nie je jednoduché. Nie je to totiž len otázkou materiálnej transformácie – tá koniec koncom v našej spoločnosti znamená svojím spôsobom problém relatívne najľahšie riešiteľný. Nie „šťastné“ detstvo dieťaťa, ale istoty materializmu. Obťažnejšia je druhá strana veci, voľba takého spôsobu výchovy, ktorá by deťom zaistila zázemie v pravom zmysle slova. Zázemie, v ktorom môžu nájsť citovú istotu, z ktorého si môžu odniesť vhodné kritériá pre ďalší život, a ktoré ich „vypustí“ do dospelosti tak pripravené, aby sami mohli neskôr vychovávať svoje vlastné deti.

Deti, ktoré žijú, žili v náhradnej starostlivosti, sa rodia prevažne slabé, potrebujú silu, neprinášajú si na svet nič, potrebujú odbornú starostlivosť, rodia sa zväčša nechcené, „nevedomé“, musia si vypestovať úsudok. Všetko, čo im chýba pri narodení, a čo potrebujú v dospelosti, mali by získať výchovou a kvalitným vzdelaním.

Detské domovy (od 01.01.2019 Centrá pre deti a rodiny), reedukačné zariadenia, pestúnska starostlivosť a profesionálna starostlivosť myslia na to, aby deti udržala pri živote. To však nestačí, musíme ich naučiť zostať človekom, znášať údery osudu a odolávať hojnosti aj biede. Inak formujeme len „homo liberal consumus“ – liberálno konzumného človeka. Nemôže nám isť predsa len o to, aby sa stále donekonečna vychádzalo z potrieb detí. Ale aby vedeli prežiť v spoločnosti a aby boli prospešné pre národ.

Vyspelosť spoločnosti môžeme posudzovať podľa toho, ako sa vieme postarať o svojich najslabších. Starých, chorých, postihnutých a deti bez rodičov. Deti – kvalitne vychovávané, sú zárukou, že spoločnosť bude ďalej fungovať. Nezanikne! Z tragickej histórie ľudstva vieme, že genocída, zničenie národa, etnickej skupiny sa vykonávala a týkala sa aj detí. V medzných situáciách, keď išlo o prežitie, národy a skupiny inštinktívne obetovali starých, slabších, aby ochránili deti. Kedysi vraj rímske matky strašili svoje neposlušné deti zvolaním: „Pozor! Hannibal pred bránami!“ Dnes by som to cítil takto: „Pozor, deti! – Ide si po vás Homo rapax!“

Záver

Zjednotená tradičná šťastná výchova je niečo krásne. Náhradná starostlivosť je však dnes vystavená veľkému tlaku neoliberálnemu prístupu vlády a mimovládnych organizácií. V niektorých krajinách sa detské domovy dokonca pýtajú, či prežijú. Príspevok poukazuje čitateľom (pracovníkom v náhradnej starostlivosti) na súčasnú situáciu, ktorá nie je v záujme detí v náhradnej starostlivosti (CDR), ale v prospech mimovládnych organizáciách a niektorých politikov, ktorí si servilné na tom stavajú a budujú politickú kariéru.

Použitá literatúra

LADICKÝ, B. – REHÁK,Š. 2017. Pedagogika ako základ života v náhradnej starostlivosti. Monografia: Návrat pedagogiky do detských domovov. OZ Naša rodina a Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, strana 109 – 134. Trenčín 2017

O autorovi

Mgr. Branislav LADICKÝ bol po narodení od 6 mesiacov umiestnený do dojčenského ústavu v Púchove a vo veku 3 rokov začlenený do rodinnej výchovy v Detskom mestečku Trenčín – Zlatovce (detský domov rodinného typu). V roku 2013 napísal knižnú publikáciu z prostredia Detského mestečka – RODINNÉ PRÍBEHY BEZ RODÍN k 40. výročiu založenia Detského mestečka. V 27 roku života sa mu podarilo zorganizovať stretávku a konferenciu bývalých odchovancov, zamestnancov, priaznivcov a zakladateľov tradičnej rodinnej výchovy v Detskom mestečku.

V roku 2016 podal podnet na vyhlásenie areálu Detského mestečka za Národnú kultúrnu pamiatku SR (Detské mestečko s 36 budovami a 11,6 ha pozemkom bolo dňa 08.11.2017 vyhlásené za NKP SR) . Následne založil občianske združenie OZ Naša rodina, ktoré občanov, odborníkov a politikov mediálne informuje o stave náhradnej starostlivosti detí a mládeže na Slovensku.

Publikuje odborné články v odborných časopisoch MLÁDEŽ A SPOLOČNOSŤ, PREVENCIA, VYCHOVÁVATEĽ A VÚDPaP SR. Je aktívnym členom FICE na Slovensku. V roku 2017 bol spoluautorom monografie NÁVRAT PEDAGOGIKY DO DETSKÝCH DOMOVOV. V roku 2020 grafický upravil a prepísal knihu PhDr. Vladimíra Vachalíka, CSc. z názvom ELIMINOVANIE DELIKVENTNÝCH FORIEM SPRÁVANIA MLADISTVÝCH.

V súčasnosti pracuje ako pedagóg – učiteľ na strednej škole.

E-mail: ladicky.b@gmail.com

[1]Podľa ročného výkazu MPSVaR SR o poskytovaní starostlivosti a výchovy deťom v detských domovov pre maloletých bez sprievodu k dňu 05-01 za rok 2015 tvoria ženy v tejto profesii 86% podiel.

Zdroj aktuality24.sk kopírovanie je tresné bez súhlasu redakcie.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Spoločnosť La Plata Production nezodpovedá za obsah Príspevkov Používateľov, ani za obsah diskusie na Webových stránkach.