Poslanci zradili národ, štátnosť, ústavu, suverenitu, zvrchovanosť aj republiku. Presnejšie 79 koaličných poslancov zo strán OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina označovaných parlamentnou opozíciou za zradcov národa. Najviac zarezonovalo virálne tablo poslanca Ľuboš Blahu (Smer-SD) s fotografiami, menami a miestom bydliska „vlastizradcov Slovenska“.
Namiesto sypania si popola na hlavu, kajania sa, či ospravedlňovania sa zradcovské skupinky poslancov obrátili na médiá a na políciu, aby ich chránili. Pred kým? No predsa pred voličmi, pred občanmi Slovenskej republiky. Niečo nevídané!
Poslanci poznali nálady v spoločnosti
Videli masové opakované protesty verejnosti na námestiach. Sledovali aktivitu verejnosti podpisujúcej sa masovo pod hromadné pripomienky ku kontroverznej zmluve, ktoré ministerstvo obrany, aj vláda arogantne zhodili zo stola, v rozpore s predvolebnými tvrdeniami o novej transparentnej politickej kultúre a sľube, že nijaké vojenské základne USA na Slovensku bez referenda nebudú.
Základne budú, ale nebude opäť nijaké referendum. Poslanci museli čítať nálady verejnosti k zhodeniu vyše 60 tisíc podpisov v pripomienkovom konaní zo stola! Čítali prieskumy verejnej mienky. Tie aktuálne o tom, ktorý štát vyvoláva napätie na východ od našej hranice, ktoré prezidentka republiky označila ako „choré“ len preto, že za agresora väčšina Slovákov by nepovažovala Rusko, ale USA.
Nejde pritom o aktuálne vybičované emócie a nálady opozíciou ako sa snažia vinu zhodiť kolaborujúci politici, ale aj zaujaté liberálne režimové a proamerické médiá. Exituje predsa aj prieskum z roku 2019, na koho stranu by sa Slováci pridali v prípade konfliktu USA – Rusko.
V prieskume Európskej rady pre zahraničné vzťahy by sa iba Slováci väčšinovo pridali na ruskú (20%) a nie americkú (6%) stranu. V susednom Poľsku by bol pomer opačný: 33% na stranu USA a iba 6% na stranu Ruska. V Českej republike by bol pomer v prospech Američanov 23:9. Jedine Slováci boli väčšinovo na ruskej a nie na americkej strane! To sú predsa jasné signály verejnosti, ktorá sa už nemieni pozerať na ignorovanie a zastrašovanie vládnou mocou, pretože čoraz viac Slovákov si uvedomuje svoju silu jediného ústavného hegemóna ako nositeľa moci v štáte.
Vládni poslanci tak museli presne poznať antiamerické, aj mierové nálady, ktoré sú na Slovensku dlhodobejšie a stabilnejšie. Napriek tomu valec koaličnej (z)rady na čele s prezidentkou, označovanou za „americkú agentku“, spolu so 79 vrecami hlasovacích zemiakov išiel proti vôli ľudu, ktorý si len slušne žiadal vypísať ku kontroverznej téme, aj zmluve, všeľudové referendum.
Podobne ako pri vstupe do NATO (2003), aj tentoraz politický establišment nedovolil národu prehovoriť v referende, ale rozhodol ako diktátor sám.
Policajný štát na ochranu poslancov?
A teraz sa títo pozývači okupačných vojsk č.2 čudujú hnevu ľudí? Reakciami a volaním po ďalšom posilnení policajného štátu a brutality proti nespokojným občanom, ktorý len priliali olej do vrenia spoločenských nálad. Pre kovaných liberálov a neomarxistov nič nové pod slnkom. Zvykli si memorovať dogmy o zámene obete a páchateľa, a tak si vo svojej politickej, aj ideologickej bubline, odtrhnutej od reality spolu s hlavou štátu myslia, že vinníkom sú ľudia, a nie oni!
Róbert Fico (Smer-SD) pre ZVTV povedal, že „činy prezidentky Čaputovej nie sú slovenské, ani európske, ale čisto americké. Preto zmluvu s USA podpísala takmer okamžite po jej odsúhlasení“.
Ani Milan Uhrík (Republika) necíti k poslancom-zradcom nijakú ľútosť. „Môžu si hovoriť čo chcú. Môžu teraz kvíliť do médií koľko chcú. Sami sa rozhodli hlasovať za americké základne na Slovensku. Videli tie masové protesty. Videli ich priamo pred parlamentom, priamo počas hlasovania. Vykašľali sa na ľudí“, napísal na sociálnej sieti.
Podľa Uhríka namiesto vôle ľudu zahlasovali podľa vôle americkej ambasády. Proti Slovensku, proti Slovákom! Teraz sa čudujú, že ľudia im to vyčítajú. Čo čakali za zradu? Kytice? Nech si ich pýtajú za ostnatým plotom americkej ambasády. Nie, národ im to nikdy nezabudne, konštatuje Uhrík..
Ľuboš Blaha (Smer-SD) na sociálnej opísal nielen ako ho blokli na 24 hodín, ale aj vlnu nenávisti od liberálnych médií, „že priemerný džihádista z Islamského štátu sa v porovnaní s bratislavskými slniečkami javí ako hebký plyšový medvedík“.
Trafené husi mainstreamu zagágali
Upozornil na typický dvojitý meter liberálov. Smečkársky bloger Radovan Bránik totiž angažovane zverejnil jeho adresu aj s číslom vchodu a fotkou bytovky, kde býva. Podľa Blahu mal huckať voči nemu rozzúrené liberálne masy, ktoré aj prišli podgurážené alkoholom vrieskať pod bytovkou.
Bránik okamžite, podobne ako celé stádo režimových novinárov, hystericky prirovnával totalitnú históriu so súčasnou transparentnosťou vyvodzovania zodpovednosti voči poslancov za ich hlasovanie.
V zoznamoch zradcov okamžite videl prvý krok ku genocídam, teroru a násiliu a dokonca nadstavbu liberálnej „demokracie“ – crashtesty pre orgány činné v trestnom konaní.
Proti ľuďom, samozrejme, lebo demokraciu ako vôľu ľudu už národu predsa liberáli ukradli. O tom, čo je demokracia, kto rozhoduje, kto má aké práva a komu sa aké slobody obmedzia či zoberú predsa rozhodujú už len elity.
Možno to ešte chvíľu na Slovensku potrvá, kým väčšina pochopí, že hlasovanie „zradcov“ nebol ani omyl, ani skeč, ani dočasné zlyhanie, ale systém. Najväčšou zradou je zrada demokracie ako vôle ľudu a tých zradcov je podstatne viac ako 79.
Rafael E. Rafaj