Projekt sa topí v kompromisoch a ukázalo sa, že prinútiť krajiny, aby sa rozhýbali, je nemožné, píše portál Politico.
Pre plán na dosiahnutie pokroku v bankovej integrácii v eurozóne sa nepodarilo získať podporu krajín eurozóny, čo znižuje vyhliadky na prelomenie dlhotrvajúcej patovej situácie.
Prezident Euroskupiny a írsky minister financií Paschal Donohoe predstavil plán začiatkom minulého mesiaca, v ktorom sú podrobne opísané možné cesty vpred v štyroch paralelných pracovných prúdoch s cieľom odstrániť politické blokády a dosiahnuť určité konkrétne úspechy do roku 2024. Rokovania o pláne odvtedy pokračujú, pričom cieľom dosiahnuť konsenzus na stretnutí ministrov financií eurozóny budúci štvrtok.
Ale v stredu zostali národní vyslanci pevne zakorenení vo svojich národných pozíciách a odmietli súhlasiť s pracovným plánom, povedali pre POLITICO traja diplomati a úradníci. To znamená, že neexistuje žiadna šanca na pokrok pri dokončovaní bankovej únie, pričom jeden to popisuje ako implózia. Táto slepá ulička by mohla vyžadovať, aby Komisia preskúmala svoje vlastné návrhy, uviedli diplomati.
Projekt sa topí v kompromisoch a ukázalo sa, že prinútiť krajiny, aby sa rozhýbali, je nemožné. Taliansko neprijíma návrh na obmedzenie expozície národných bánk voči štátnemu dlhu. Nemecko zas odmieta plány, aby EDIS, systém poistenia vkladov na úrovni EÚ, prevzal plnú zodpovednosť v prípade zlyhania bánk.
Požiadavke Francúzska na takzvané „odpustenie likvidity“, ktoré umožňuje nadnárodným bankám väčšiu slobodu presúvať kapitál cez hranice, nesúhlasí Belgicko, Luxembursko a ďalší, ktorí sa obávajú, že tento krok by mohol spôsobiť miestne bankové krízy v hostiteľských krajinách.
Šéf Euroskupiny sa stále snaží dosiahnuť čiastočný pokrok vo štvrtom pracovnom toku o riadení krízy bánk, ktorý je menej prepojený so zvyškom balíka, a dúfa, že krajiny budúci štvrtok vyzvú Komisiu, aby predložila návrhy na tento účel.
Tieto opatrenia by sa zamerali na harmonizáciu spôsobu, akým krajiny riešia krachujúce banky, vrátane toho, koľko voľnosti by mali mať tvorcovia politiky pri záchrane finančných inštitúcií oproti zvereniu riadenia Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií. Mohli by zahŕňať aj revíziu pravidiel štátnej pomoci pre banky v súlade s existujúcim rámcom krízového riadenia.
-red3-