Ilustračné foto: SKsprávy
Prezidentka SR Zuzana Čaputová údajne nie je proti referendu. Túto filipiku post factum zahrala na spôsob ľudovej rozprávky Múdra pastierka. Tá dostala úlohu prísť, ale nemalo to byť vo dne ani v noci; ani peši, ani na voze; a nemala byť ani nahá, ani oblečená…
Niečo podobné si musela vymyslieť aj Zuzana Čaputová v postoji k referendu č.2, presnejšie opäť k petičným otázkam. Dala to na spôsob ani za, ani proti, ani vo dne, ani v noci… A tak ešte pred doručením podpisov spochybnila jednu z dvoch referendových otázok. A hoci je vraj za referendum, nemá inú možnosť ako cez tú údajne „zlú“ otázku namietnuť aj tú „dobrú“ – dala to ani nahá, ani oblečená…
Ako uviedla v diskusnej relácii V politike (TA3) na Ústavný súd SR by sa obrátila len s jednou otázkou, ktorú ako súčasť petície predstavila opozičná strana Smer-SD. Otázka o bezodkladnej demisii vlády podľa nej vykazuje vraj znaky neústavnosti. Aké znaky neústavnosti by malo ísť, to bližšie neuviedla.
Ak by súd skonštatoval, že daná časť nie je v poriadku, vyhlásila by preto referendum len o možnosti skrátenia volebného obdobia Národnej rady (NR) SR referendom alebo uznesením NR SR. Táto možnosť je však dopredu odsúdená na impotenciu, pretože je nereálne, aby si koaličná väčšina odhlasovala svoju vlastnú politickú smrť, aj keby si to národ želal.
De fakto tak dopredu uprednostnila v potenciálnej kolaborácii so súdom nadradenosť vlády, poslancov a parlamentu nad vôľou ľudu ako jediného demokratického suveréna v štáte, o ktorom Čl.2, ods. (1) Ústavy hovorí, že
štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo
Kameňom úrazu, ktorý chce hlava štátu hodiť na hlavy miliónov voličov je spochybnenie práve priameho výkonu občanmi, kde patrí aj inštitút referenda.
Toto je jeden zo znakov kradnutia demokracie ako vôli ľudu tzv. liberálnou demokraciou, teda fejkom, ktorý sa za demokraciu vydáva.
Demokracia ako vôľa ľudu vs. “liberálna demokracia”
Tzv.liberálna demokracia, čiže ani oblečená, ani nahá… je virtuálna fatamorgánu zdania demokracie od zeleného stola, podľa subjektívnych názorov štátnych inštitúcií a mocenských orgánov, či súdov, ktoré môžu podľa ods.3 (Čl.2) Ústavy konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Ak teda najvyšší zákon ustanovuje najvyššiu moc ľudu a ustanovuje aj priamy výkon moci, potom by nijaký súd nemal spochybniť nijaká referendovú otázku, ktorá smeruje k výkonu priamej moci ľudu/občanov, súc cez skrátené volebné obdobie.
Háčik je v tom, že v tzv. liberálnej „demokracii“ od zeleného stola je možné postaviť jediného zvrchovaného hegemóna v štáte – ľud, mimo jeho práv cez právny názor niekoľkých ľudí v talári, tzv.expertov alebo vo funkcii hlavy štátu a podmieniť to paradoxne ústavou alebo “ústavnosťou”.
Bolo zrejmé, že táto vážna téma je len vata na diskusiu.
Relácia skôr pripomínala PR vystúpenie na žehlenie obrazu Zuzany Čaputovej, ktorý je v očiach verejnosti poriadne pokrčený ako súčasť udržiavania jej nádejí na zvovuzvolenie.
Zrejme aj preto sa priamo nevyjadrila, či bude opätovne kandidovať. Počká si na účinok podobných PR relácií.
Personálna rošáda v prospech PR hlavy štátu
Ostatne, tento (zatiaľ) skrytý zámer potvrdzuje májová výmena aj keď kontroverzného, ale problematiky vnútornej politiky znalého poradcu Mariána Leška za politického marketéra Michala Novotu.
Ten bol o.i. odchovaný aj na ideologickom a geopolitickom mlieku NDI (National Democratic Institute), ktorý je financovaný americkým kongresom. Len pripomeňme, že opozícia kritizuje prezidentku aj za jej pôsobenie sťaby americkej agentky. Sám Novota uviedol, že sa „snažil získať z Ameriky všetko, čo sa dalo“.
Prezidentská kancelária si tak najala experta na psychológiu voličov a stratéga volebných kampaní a k vode poslala experta na vnútornú politiku napriek tomu, že práve tu má Zuzana Čaputová najväčší deficit poznania, keďže sa opakovane na adresu národa a slovenských občanov vyjadrila, že žije v krajine, ktorej nerozumie.
A keďže platí pravda odveká, že ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva a národ prestal tiež rozumieť hlave štátu, prezidentka či skôr osoba, občianka Zuzana Čaputová, si najala súkromného politického stratéga a volebného marketéra, ktorého zaplatíme z verejného rozpočtu na to, aby ju navigoval k jej opätovnému znovuzvoleniu.
Iný racionálny dôvod na túto zásadnú výmenu nevieme nájsť. To, čo vyplýva ako logický záver z tejto rošády a z účasti Z.Čaputovej v reláciách s PR obsahom (predtým na RTVS Silná zostava) v stave, keď ona nerozumie národu a Slováci prestávajú rozumieť jej je, že politický marketér dostane za úlohu presviedčať voličov, aby opäť rozumeli jej veličenstvu Čaputovej.
Vyjadrenia v relácii o ďalšom pokuse de fakto zmariť už nielen referendum, ale aj ignorovať článok 2 Ústavy a zvrchované právo ľudu rozhodovať a riadiť štát aj priamo sú len balóniky, ktoré prasknú skôr či neskôr.
Keď hlava štátu rieši problém, ktorého je súčasťou
“Ak súd skonštatuje, že je to v poriadku, bude referendum o oboch otázkach. Ak nie, bude referendum len o druhej otázke. Samozrejme, predpokladom je dostatočný počet podpisov,” povedal prezidentka v relácii svoj subjektívny názor, ktorý môže začať pôsobiť na sudov ústavného súdu ako prejudikovanie.
Nezabudla druhým dychom odmietnuť tvrdenia o tom, že zmarila referendum, hoci to bola ona, kto mal primárne – opäť dopredu – pochybnosť o petičnej otázke spred roka.
Preto jej výhovorka, že nie je proti nemu a že je dobrým demokratickým nástrojom smrdí na diaľku neúprimnosťou.
Hlava štátu tiež skonštatovala, že o situácii na Slovensku chce diskutovať s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO), keďže tá je už takmer výbušná.
Táto hasičská rola je logická, pretože pozornosť premiéra Hegera plne zamestnávajú iné výbuchy – na Ukrajine a nie sociálny výbuch v jeho vlastnom štáte, kde ľudia tiež trpia – dopadmi sankcií.
“Okrem kríz tu máme aj vnútropolitickú nestabilitu,” dodala akoby ona bola opäť mimo obliga. No sláva! Prezidentka si konečne všimla to, čo pozoruje a na čo reaguje národ už takmer dva roky – vnútornú nestabilitu vládnutia, a tým aj spoločnosti a štátu, ktorému stále nechce rozumieť a porozumieť, že najvyššiu moc v štáte nemá prezident, ani vláda, ani parlament, ale občania republiky.
A ak to kompetentní nepochopia, potom je tu ešte ústavný Čl. 32. “Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené”.
Napriek tomu, že Zuzana Čaputová to chcela zahrať na múdru pastierku, prepálila to premúdrelosťou, keďže na konci dňa môže zanechať občanom znemožnenie zákonných prostriedkov na priamy výkon moci v štáte.
Rafael E. Rafaj