Dostalo na Slovensku referendum „poslednú ranu“, z ktorej sa už nespamätá a zavrhnú ľudia tento ústavný inštitút, ktorým môžu ovplyvniť veci verejné?
Doterajšia história ukázala, že o referendá medzi občanmi záujem nebol. Aj posledné rozhodnutie ústavného súdu zastaviť referendum o predčasných voľbách pre jeho protiústavnosť môže prispieť k tomu, že verejnosť môže mať k tejto forme hlasovania zase o niečo väčší odstup.
S veľkou pravdepodobnosťou sa však dá predpovedať, že referendum nezavrhnú populistickí politici, pre ktorých naďalej zostane nástrojom ako čo najskôr presadiť vlastné záujmy.
Emotívnejší politici ako občania
Politológ Tomáš Koziak sa domnieva, že postoj ľudí k referendu sa v negatívnom a ani v pozitívnom zmysle nezmenil ani po tohtotýždňovom verdikte ústavného súdu.
„Myslím si, že verejnosť túto záležitosť až tak emotívne neprežíva ako niektorí politici. Inštitút referenda ani doteraz nebol vnímaný ako niečo príliš dôležité. Dôkazom toho je, že tak málo ľudí sa na referendách zúčastňovalo,“ povedal portálu Webnoviny.sk.
Koziak by skôr usudzoval, že po výroku ústavného súdu asi pribudne ľudí, ktorí sa budú na referendum pozerať ešte skeptickejšie. Optimistom je ústavný právnik Vincent Bujňák, ktorý si nemyslí, že by sa inštitút referenda oslabil.
Rozhodca bez viny, zodpovedný je hráč
Podľa neho ústavný súd svojím rozhodnutím posilnil priamu demokraciu, pretože na rozdiel od chybných predošlých rozhodnutí z 90-tych rokov povedal, že občania môžu v referende prijímať všeobecne záväzné pravidlá správania sa s právnou silou ústavného zákona, a tieto všeobecne záväzné pravidlá sú v zmysle ústavy tri roky nedotknuteľné.
„To, že referendová otázka bola naformulovaná zle, je zodpovednosť petičného výboru. Prirovnal by som to k futbalovému zápasu: ak dá hráč gól rukou, rozhodca si to pozrie na videozázname a gól neuzná. Nie je to vina rozhodcu, ale hráča,“ povedal Webnovinám Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Za potešiteľné považuje, že ústavný súd sa nepriklonil k názorom niektorých ústavných právnikov, ktorých si váži, no ktorí navrhovali „mačkopsa“, aby ústavný súd referendum umožnil a zároveň povedal, že nie je právne záväzné.
„Toto by bol pre priamu demokraciu najhorší možný scenár, lebo z referenda by sa v rozpore s textom ústavy stal iba drahý prieskum verejnej mienky,“ doplnil Bujňák.
Populistická póza
Lídri OĽaNO Igor Matovič a Sme rodina Boris Kollár po rozhodnutí ústavného súdu dávali najavo, že im na referende záleží. Kollár chce iniciovať zmenu ústavy, aby referendum bolo možné aj o predčasných voľbách.
Politológ Koziak si myslí, že politikom nejde o to, aby sa inštitút referenda neznehodnotil. Podľa neho by to bola priveľmi idealistická predstava o politikoch a politike.
„Moc je hlavný determinant toho, ako sa politici správajú. Matovičovi by predčasné voľby určite nevyhovovali, pretože jeho volebný výsledok v parlamente by bol horší ako teraz,“ uviedol politológ s tým, že hnutie OĽaNO by stratilo mocenské pozície a s veľkou pravdepodobnosťou by nebolo ani súčasťou vlády.
Podľa Koziaka Matovič predvádza populistickú pózu, lebo populistický politik proti vôli ľudí nepôjde. Voľby by pre Matoviča boli pohromou, ale za referendum je, pretože sa spolieha na to, že by aj tak bolo neúspešné.
„Matovičovi by pomohlo, keby sa referendum konalo a bolo by neplatné. Toto by bol argument proti Ficovi a Pellegrinimu, že robia s referendom cirkus a voliči ich aj tak odmietli. Matovič by tiež mohol hovoriť, že dostal veľmi silný mandát na pokračovane tejto vlády,“ vysvetlil politológ.
Podľa neho ide zrejme o najpravdepodobnejší variant, prečo Matovič podporuje referendum a bol by pre to ochotný aj zmeniť ústavu.
Sme rodina – drahá nevesta do každej partie
Koziak tvrdí, že populistický postoj platí aj pre Kollára. „Jeho argumentácia za referendum bola ako z populistickej čítanky. Paradoxne by však Kollárovi vyhovovalo úspešné a aj neúspešné referendum,“ priblížil politológ a dodal, že podľa prieskumov by Sme rodina v ďalších voľbách veľa nestratila a udržala by si svoju mocenskú pozíciu.
„Kollár dlhodobo naznačuje, že mu bude jedno, s kým do koalície pôjde. Či s Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom alebo s Richardom Sulíkom. Je zjavné, že znovu môže byť drahou nevestou, ako hovoril aj pred poslednými voľbami,“ ozrejmil politológ. Podľa neho Kollár môže teda vždy zahrať hru s víťazným výsledkom na rozdiel od Matoviča.
Ako to bude s ochotou ľudí podpisovať sa
Za predčasné voľby sa pod petíciu v réžii Smeru a Hlasu podpísalo takmer 600-tisíc ľudí. Teraz akoby sa podpisy ocitli v koši. Koziak si nemyslí, že by sa tým zásadne oslabil záujem ľudí podpísať novú petíciu. Pripustil však, že podpisov za referendum by sa mohlo po novom zozbierať menej.
Zmenila sa totiž vnútropolitická situácia a klíma v spoločnosti. Matovič už nie je viac ako tri mesiace predsedom vlády, neobjavuje sa tak často pred kamerami a mikrofónmi. Zmenila sa aj pandemická situácia, počas ktorej vláda musela prijímať opatrenia obmedzujúce občanov. Navyše, v defenzíve je líder Hlasu Pellegrini pre podozrenia, že mal vraj zobrať úplatok.
Lotyšský príklad
Skôr, ako by sa referendum o predčasných voľbách uskutočnilo, je nevyhnutné zmeniť ústavu. Podľa právnika Bujňáka Národná rada SR by mohla postupovať po vzore jedného z dvoch štátov Rady Európy, ktoré takéto referendum majú výslovne zavedené.
„Príkladom je znenie článku 14 lotyšskej ústavy, podľa ktorého má 10 percent voličov právo iniciovať ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu, pričom tamojšia ústavná norma hovorí, že toto právo nemôže byť vykonávané v období jedného roka po ustanovujúcej schôdzi parlamentu, a ani rok pred riadnym uplynutím volebného obdobia,“ uviedol Bujňák.
zdroj: Igor Stupňan/Webnoviny.sk