18.9.2024 (SITA.sk) – Absencia predsedu parlamentu je zlým signálom voči občanom, ale aj smerom do zahraničia. Pre agentúru SITA to skonštatoval politológ Alexander Onufrák z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Post predsedu Národnej rady (NR) SR sa uprázdnil začiatkom tohtoročného apríla, keď bol jej dovtedajší predseda Peter Pellegrini (vtedy predseda strany Hlas-SD) zvolený za prezidenta. Vedením parlamentu je poverený jeden z jeho podpredsedov, Peter Žiga (Hlas-SD).
Chýba nám reprezentant štátu
Politológ zdôraznil, že danú situáciu nemožno považovať za štandardnú, poukázal na to, že predseda parlamentu je po hlave štátu druhým najvyšším ústavným činiteľom. „Predseda NR SR je reprezentant štátu, ktorého my momentálne nemáme,” dodal.
Na margo toho, či Slovenská republika už takúto situáciu zažila, Onufrák uviedol, že áno, hoci príčiny boli vtedy odlišné. Išlo o rok 2006 a post predsedu parlamentu ostal prázdny po tom, ako Kresťanskodemokratické hnutie opustilo vtedajšiu vládu vedenú Mikulášom Dzurindom. Niekoľko mesiacov bol vtedy vedením NR SR poverený Béla Bugár.
Post predsedu parlamentu prináleží podľa koaličnej zmluvy druhej najsilnejšej koaličnej strane Hlas-SD, dlhodobo oň ale prejavuje záujem Andrej Danko, predseda najmenšieho koaličného subjektu Slovenskej národnej strany (SNS). Hlas sa opakovane vyjadril, že si danú pozíciu chce ponechať, jeho kandidátom na túto funkciu je súčasný minister investícií Richard Raši.
Danko zas opakovane hovorí o tom, že expredseda Hlasu Pellegrini vďačí za svoje zvolenie za prezidenta aj voličom SNS a je toho názoru, že politická situácia sa zmenila, keď sa bývalý predseda jednej z koaličných strán stal hlavou štátu.
Vládnutie koalície nie je harmonické
„Aj na tejto situácií je krásne vidieť, že vládnutie súčasnej trojkoalície nie je harmonické, a že najmä medzi SNS a Hlasom prebieha permanentné pnutie,” komentuje Onufrák a dodáva, že súčasná vládna koalícia sa usiluje „nezaťažovať“ verejnosť a radšej svoje záležitosti drží mimo jej zraku.
Politológ poznamenáva, že v tomto sa súčasná vláda líši od vlád Igora Matoviča (hnutie Slovensko), aj Eduarda Hegera (Demokrati), ktoré svoje spory riešili zbytočne verejne „vo svetlách reflektorov a za zvuku fanfár“.
Onufrák je toho názoru, že Dankovo úsilie stať sa predsedom NR SR je skôr jeho osobnou ambíciou a prianím, než cieľom SNS. Politológ pritom poukazuje na politický výtlak národniarov, a to ako v parlamentných voľbách v roku 2023, tak i po nich.
„Andrej Danko si nárokuje na omnoho väčší kúsok z koláča, ako mu prináleží na základe výsledkov parlamentných volieb 2023,” vraví. Nazdáva sa tiež, že takéto ambície by šéf SNS nemohol mať bez podpory, prinajmenšom tichej, od najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD.
Postoj Šutaja Eštoka je nepochopiteľný
„Na druhej strane, za nepochopiteľný je možné označiť postoj predsedu Hlasu Matúša Šutaj Eštoka. Ten namiesto toho, aby ako predseda strany o daný post dôrazne zabojoval, a to aj napriek tomu, žeby šiel do priamej konfrontácie so Smerom a SNS, radšej zložil politické zbrane a ustúpil,” myslí si Onufrák.
Hlas má podľa politológa nakročené k splynutiu so Smerom, a ak sa nestane nič zásadné, predpokladá, že by sa tak mohlo stať v horizonte dvoch či troch rokov.
„Ten kto z tejto situácie najviac vyťaží je jednoznačne Robert Fico a Smer-SD. Tomu daný stav (neobsadeného postu predsedu parlamentu) vyhovuje a nemá žiaden dôvod, aby sa v danej veci angažoval,” vraví Onufrák.
Premiér opakovane hovoril, že na obsadení postu predsedu parlamentu sa musia dohodnúť SNS a Hlas, prednedávnom ale pripustil, že ak k dohode medzi nimi nedôjde, pozícia by mohla ostať neobsadená až do konca volebného obdobia, teda do roku 2027. Danko zas opakovane tvrdil, že Fico podporuje jeho ambíciu šéfovať NR SR.
Interakcia najvyšších ústavných činiteľov chýba
„Pevne verím, že úvahy o tom, žeby NR SR bola bez svojho predsedu až do ďalších parlamentných volieb v roku 2027, sa nenaplnia, a že ostanú len v rovine plytkých politických vyjadrení,” zdôraznil v tomto kontexte Onufrák. Opätovne podotkol, že to považuje za zlý signál smerom navonok i dovnútra štátu.
„Za osobitnú rovinu považujem rovinu politickú. A to v tom zmysle, že predsa vždy hovoríme o ,troch najvyšších ústavných činiteľochʻ. Ich podpisy sa, koniec koncov, spoločne objavujú na každom jednom zákone, ktorý poslanci NR SR príjmu,” vysvetľuje politológ.
Dodal, že v minulosti, bez ohľadu na politické obsadenie jednotlivých pozícií, traja najvyšší ústavní činitelia spoločne interagovali. Dnes takáto interakcia podľa Onufráka chýba, čo považuje za závažný problém demokracie na Slovensku.
„Akýkoľvek chýbajúci komponent v rámci akéhokoľvek mechanizmu či systému v konečnom dôsledku znamená, že mechanizmus ako celok nebude fungovať tak, ako by mal. A to platí aj v prípade štátu a jeho mechanizmov,” dodal.
Opozícia plánuje nominovať Mikloška
Opozícia plánuje na post predsedu parlamentu nominovať poslanca Františka Mikloška z KDH. „Pokiaľ je pravdou, že všetky opozičné strany by podporili Františka Mikloška ako spoločného kandidáta opozície na post predsedu NR SR, momentálne by išlo o najsilnejšieho kandidáta,” konštatuje politológ. Považuje to i za jednoznačný signál zo strany opozície, že sa na konkrétnych témach dokáže dohodnúť a zvoliť spoločný postup.
„Keďže počet hlasov, ktorými opozičné strany disponujú je stále menší ako potrebných 76 hlasov, spoločná nomináciu tohto kandidáta by mala skôr len symbolický odkaz,” uzavrel Onufrák.
Viac k témam: Minister investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Minister vnútra SR, Podpredseda parlamentu, Politológ, post predsedu Národnej rady SR, predseda Hlasu, Predseda SNS, Premiér Slovenskej republiky, Prezident SR
Zdroj: SITA.sk – Absencia predsedu parlamentu je podľa politológa zlým signálom. Danko chce väčší kus z koláča, než na aký má nárok © SITA Všetky práva vyhradené.