Slovenská republika je parlamentná demokracia, teda najvyšším orgánom je Národná rada SR. Aj predseda parlamentu stojí vyššie nielen ako predseda vlády, ale aj ministri. Všetko kľúčové dianie, nielen zákonov, ale aj politiky sa má odohrávať na pôde parlamentu pred zástupcami “sluhami” ľudu – poslancami.
Reakcia R.Sulíka, predsedu SaS a Igora Matoviča (OĽaNO) je ohrdnutím nielen koaličného partnera Borisa Kollára, ale aj parlamentu ako inštitúcie. To, že pozvánka predsedu NR SR smerovala k predsedom strán je zo strany B.Kollára slušnosť, ale aj racionálna reakcia na stranícky systém rozhodovania. Mohol pokojne zvolať len predsedov poslaneckých klubov.
To, že arogantne Sulík s Matovičom zareagovali sa dá chápať aj ako podkopávanie parlamentnej demokracie na Slovensku. Nie sú len šéfmi svojich strán, ale predovšetkým sú ústavní činitelia, platení s verejných zdrojov, teda občanmi Slovenska, ktorých politickú vôľu zastupuje-zastrešuje navonok práve Kollár. T
akže veľkopáni ministri Sulík s Matovičom dali na diaľku facku nielen poslancovi Kollárovi, nielen celému parlamentu, ale všetkým voličom a dokonca všetkým občanom Slovenskej republiky.
Zabudol totiž ministerský vôl, že toť nedávno ešte parlamentným teľaťom bol a čo je elementárna slušnosť.
Arogancia s akou to totiž robia ukazuje ich pravú tvár – vyhrali sme voľby, môžeme všetko, se*ieme na vás, na demokraciu, na slušnosť, na politickú kultúru, na vlastné sľuby, lebo sme akí sme – zgerba, ktorá sa zlobou, marketingom a manipuláciou davu dostala k válovu.
O čom je teda podstata rokovania na pôde parlamentu, ktorý môže rozhodnúť o tom, k čomu ho vyzvalo 600 tisíc voličov, prezidentka republiky a cez odkaz aj Ústavný súd? O práve skutočných, nie prepožičaných nositeľov moci na Slovensku rozhodnúť o válove a sviniach. Teda, či si asi tak dva milióny gazdov želá vymeniť prasce pri válove, lebo tieto sa ukázali aj ako svine, ktoré si nevážia gazdu, ktorý ich kŕmi.
Ale ako sa hovorí, na každú sviňu sa už voda varí. Bez ohľadu na to, či s tým súhlasí, alebo na rokovanie nepríde.
Zabúdajú na to, že svojou aroganciou zvyšujú rozhodnutie, aj účasť voličov v budúcich voľbách. A nepochopili to kľúčové: že čím sa budú voľby odkladať, tým viac ľudí presvedčia o nevyhnutnosti prísť k voľbám a vymeniť nehodných sluhov. Takže každé zlo je nakoniec na niečo dobré. Národ pochopí, že tieto choré zuby už netreba liečiť, ani plombovať, ale ich treba vytrhnúť. A až potom sa republike, aj ľuďom v nej uľaví.
Rafael E. Rafaj