Mierový aktivista Eduard Chmelár pokračuje v polemike s proatlantickými propagátormi americkej zmluvy o spolupráci. Povedal, pozri kto to hovorí a pozrel sa na článok denníka SME z roku 2003, keď vtedajší štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SDKÚ, neskôr Smeru, neskôr SaS) v ňom oznamuje, že Dzurindova vláda podporí útok na Irak napriek tomu, že bol v rozpore s medzinárodným právom.
Chmelár upozorňuje, že už vtedy a tam sa lámali charaktery a „rovnako sa tento slovenský Fouché -pripravený slúžiť komukoľvek len nie Slovensku – správa aj dnes. Pripomína, že aj v roku 1944 formálne prezident Tiso vydal súhlas na obsadenie Slovenska nacistickou armádou a vláda prijala opatrenia na zabezpečenie pobytu spojeneckých nemeckých vojsk. Dokonca tri dni pred okupáciou minister vnútra Alexander Mach v bratislavskom rozhlase ubezpečoval poslucháčov, že Slovensku nehrozí žiadne obsadenie. „Asi tak sa môžeme spoliehať na vlastizradcov“, konštatuje tento mierový aktivista proti prijatiu súčasnej medzivládnej zmluvy s USA.
Agenti v liberálnych médiách
Obul sa aj do „agenta“ Vladimíra Šnídla, prezlečeného za novinára, ktorý v Denníku N podľa Chmelára nemá inú úlohu ako šovinisticky útočiť na Rusko a vyhľadávať triednych nepriateľov. Dôvod? Angažovaný Šnídl si opäť zobral Chmelárovo meno do úst.
Novinár z denníka N tvrdenia odporcov zmluvy, že Západ pripravuje vojnu s Ruskom, označuje za kremeľskú propagandu. Chmelár odmieta Šnídlovo straenie, že ruské vojská sú na hranici s Ukrajinou. „Tento človek je ako z inej planéty. On označuje za ‘kremeľskú propagandu’ to, čo tvrdia najvplyvnejší ľudia v americkej administratíve“ oponuje Chmelár s tým, že autorovi priložil aj dôkazy – link, kde sú čierne na bielom návrhy na vyhlásenie ultimáta pre Moskvu, po ktorom by malo nasledovať jeho vojenské vynútenie.
Na večné časy s Amerikou a nikdy inak
Nielen zmluva, ale aj napätie kvôli vnútorným problémom Ukrajiny evidentne rozdeľujú slovenskú spoločnosť. V prestrelke označil Chmelár Šnídla za „blázna, ktorý účelovo prekrúca realitu“.
Chmelár opravuje aj ďalšie zavádzania denníka N: ruská armáda je stále na svojom území a od ukrajinskej hranice je 200 (slovom dvesto) kilometrov.
Názorová polarizácia sa vyostruje aj vďaka výzvam pre ostatné médiá ako to urobil Šnídl, aby Chmelárovi nedávali priestor a pristupovali k nemu „ako k človeku, ktorý programovo preberá kremeľský pohľad na svet“. S takýmto kádrovaním v opačnom garde sme sa mohli stretnúť v totalitnom režime, kde pôsobili podobní angažovaní novinári, aj propaganda, nálepkujúca druhú stranu difamačnými významami, ktoré znamenali faktickú spoločenskú segregáciu…
„Nie je to po prvýkrát, čo Denník N otvorene vyzýva, aby ľuďom ako ja nedávali priestor v médiách“, prízvukuje Chmelár a dodáva, že vtedy ho dokonca liberáli označili boľševickým pojmom „nepriateľ štátu“.
Odbornosť sa získava vzdelaním, nie funkciou
Chmelár opisuje aj ďalšie názorové vývrtky nomenklatúrnych kádrov ako napr. Róberta Ondrejcsáka… Keďže podľa Chmelára ide o najatých agresívnych propagandistov bez patričného správania a morálky, ktorí na adresu odborníkov s inými názormi nepoužívajú vecné argumenty, ale iba zosmiešňujúce a urážlivé poznámky, pomôžem si slovami emeritného sudcu Ústavného súdu SR, ktorý sa na adresu takýchto arogantných jedincov vyjadril týmito slovami:
Ľudia ako Naď (a pridajte si k nim aj Ondrejcsáka), ktorí urážajú oponentov zmluvy s USA, si myslia, že odbornosť sa dosahuje funkciou, že on je odborník č. 1 a jeho štátny tajomník je odborník č. 2. Lenže takto to nefunguje. Odbornosť sa získava vzdelaním, nie funkciou. A tá sa o takýchto úbohých šašov ani neobtrela.
Ja viem, že ľudia ako Naď, Majer, Ondrejcsák a podobní robia všetko pre to, aby všetky ich vlastizradné nápady prechádzali v tichosti, aby nemali žiadnych oponentov, aby si hrkútali iba vo vnútri svojej sekty, ktorú volajú vznešene „bezpečnostná komunita
Nikdy nemali záujem o diskusiu, za to ich neplatia, oni plnia úlohy, a tak namyslene odmietajú všetkých, ktorí nemajú rovnako nalinajkované názory ako oni – vrátane univerzitných profesorov a docentov – s veľkohubým odsudkom, že to pre nich nie sú odborníci, dodáva.
Lenže ako už bolo povedané, o tom rozhoduje vzdelanie a argumentácia, nie boľševické kádrovanie, osočovanie a výmysly. Stačí sa pozrieť na to, čo tára Šnídl alebo Ondrejcsák, aby ste pochopili, že oni nepotrebujú niekoho, kto by im ich bludy vyvracal a narúšal im ich propagandistickú koncepciu, píše Eudard Chmelár vo svojom najnovšom príspevku na sociálnej sieti. V prípade záujmu o podrobnejšiu argumentáciu prikladáme link https://www.facebook.com/ChmelarEduard
-red2-