Ilustračné foto: Pixabay/SKsprávy
Viceprezidentka USA verí, že v otázke zavedenia ekonomických sankcií voči Rusku existuje medzi účastníkmi mníchovskej konferencie zhoda.
Európski spojenci by v prípade ruskej invázie na Ukrajinu mali byť pripravení na zavedenie tvrdých ekonomických sankcií voči Moskve. Po účasti na víkendovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to povedala americká viceprezidentka Kamala Harrisová. TASR o tom informuje na základe správy od agentúry AP.
Hovoríme tu o potenciálnej vojne v Európe
povedala Harrisová médiám v nedeľu večer pred odletom do Washingtonu. Podľa americkej viceprezidentky sa Európa v súčasnosti nachádza v najväčšej bezpečnostnej kríze od konca druhej svetovej vojny.
Harrisová v Mníchove európskym spojencom prízvukovala, že starý kontinent čelí “priamej bezpečnostnej hrozbe”. Z tohto dôvodu viceprezidentka USA verí, že v otázke zavedenia ekonomických sankcií voči Rusku existuje medzi účastníkmi konferencie zhoda.
Americký prezident Joe Biden žiada, aby boli európski spojenci v prípade ruského útoku na Ukrajinu pripravení zaviesť voči Moskve tvrdé sankcie. Zavedenie ekonomických opatrení voči Rusku by podľa Harrisovej pravdepodobne znamenalo ekonomické straty aj pre USA a to najmä v oblasti energetiky.
Biden má vo štvrtok naplánované online stretnutie s lídrami zoskupenia G7 o situácii na Ukrajine. Tento týždeň by sa mal tiež v Európe stretnúť americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov za predpokladu, že dovtedy nedôjde k napadnutiu Ukrajiny zo strany Ruska.
Rusko pri ukrajinských hraniach zhromaždilo podľa západných predstaviteľov okolo 150.000 vojakov. Moskva údajné plánovanie invázie popiera a naopak žiada od Západu bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že Ukrajina nikdy nevstúpi do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Redakčný náhľad na problém
Ak si položíme otázku qui bono – v koho prospech by mala byť nová vojna, tak nám jednioznačne vyjde iniciátor a konečný užívateľ výhod – Spojené štáty. Viceprezidentka Harrisová to v podstate povedala veľmi jasne: “hovoríme tu o potenciálnej vojne v Európe”. Čiže tisíce kilometrov od amerického pobrežia a územia, na úplne inom kontinente, kde sa USA dvakrát angažovali vojensky v dvoch svetových vojnách a vždy z toho ekonomicky vyťažili, čiže na vojne zarobili. Nemecko ešte donedávna splácalo vojenské reparácie a musí strpieť na svojom území prítomnosť početnej americkej armády.
Skutočnosť je teda taká, že za americké záujmy vyvolať konflikt so svojim hlavným rivalom – Ruskom mimo územia USA, s naivnou predstavou, že odveta Rusov na masívne vyzbrojovanie ukrajinskej armády ostane nepovšimnutá ešte zhoršuje skóre na reálne vyvolanie konfliktu. Amerike maximálne vyhovuje, že s Ruskom sa do boja pustí 45-miliónová Ukrajina, spolu s pobaltskými štátmi a ďalšími európskymi členmi NATO, vrátane Slovenska – ak to niektorí z členov aliancie vyhodnotí ako útok na svoje územie, čo je len formalita, aby zasiahlo a vtiahlo sa celé európske NATO.
Aj keď sa zatiaľ hovorí len o ekonomických sankciách, je ťažké si predstaviť pri takej koncentrácii US Army v Európe a v štátov východného krídla NATO, že by tam boli iba na okrasu ako strašiaci v poli maku.
-red1.