Nejako nám tá politika hrubne. Nielen u nás na Slovensku. Ešte prednedávnom sa politici svetových mocnosti titulovali termínmi ako excelencia, vážený pán, priateľ etc. Avšak odvčera sa zaviedlo aj iné oslovenie: vrah, resp. zabijak.
Zo strany amerického prezidenta išlo podľa mňa o úplnú stratu kontroly nad tým, čo hovorí. Ale ako mi prízvukoval môj otec, vypustené slová z úst ani štyri páry volov nevtiahnu naspäť.
A ako odpovedal prezident Putin? Že vraj želá (a to bez irónia) prezidentovi Bidenovi veľa zdravia.
Nepovedal síce akého, ale že vraj veľa. A ešte dodal jednu drobnosť. Vraj mu vyjadrenia pripomínajú jednu detskú riekanku, ktorú používali deti na dvore, keď ich niekto nepekne označil. Neviem, či ju poznajú ešte dnešné deti, ale keď som bol malý v slovenčine táto riekanka znela: Podľa seba súdim teba. Teda Putin vlastne povedal o Bidenovi to isté, čo on o ňom, len to trošku zabalil do diplomatickej omáčky!
Pre nás malých a voči superveľmociam viac menej bezmocným štátom nie je vôbec povzbudivé poznanie, že predstavitelia dvoch najsilnejších štátov na svete sa vzájomne považujú za vrahov, resp. zabijakov.
Nemôžeme sa z toho tešiť a ani radovať. Lebo vždy platilo, platí a bude platiť to staré slovenské: Keď sa páni bijú, sedliakovi koža praská.
Bože, ochráň nás od vodcov, ktorí nevedia, čo činia.
Anton Hrnko
(komentár pôvodne vyšiel na Facebooku Antona Hrnka)