Podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva v Slovenskej republike dominujú Slováci (83,8%). Je to bežný fakt vo väčšine štátov, ktoré vznikli uplatnením si práva národa na sebaurčenie, alebo prirodzeným národným vývojom. Asi tak ako že medzi dvomi očami má človek umiestnený nos.
Z tejto samozrejmej reality, že v Poľsku sú dominantní Poliaci, v Maďarsku Maďari, v Českej republike Česi alebo v Dánsku Dáni jedna, liberálna, skupina spoločnosti šíri hrôzu, a druhá, národne orientovaná zas uspokojenie rozprávkového Popolvára ležiaceho ďalej na svojej vyhriatej peci. Nájdu sa aj ideologickí prepisovači dejín tvrdením, že vraj sčítanie potvrdzuje multietnický charakter Slovenska. Paradoxne to tvrdia aj slovenskí Maďari, hoci Maďarsko sa buduje a definuje ako štát Maďarov.
Čísla síce nepopustia, ale ide len o množstevný ukazovateľ, ktorý v ničom nevypovedá o obsahu a neodpovedá na základnú otázku: či kvantita rovnako odráža aj kvalitu? Teda, či na Slovensku sú aj v akostnej, obsahovej, postojovej, názorovej väčšine národne a proslovensky uvedomelí ľudia – od rodoľubov, cez lokálpatriotov, slovenských patriotov, vlastencov až po národniarov, ktorí by mali cítiť, že okrem ich osobnostnej identity „ja som“ XY, mám aj kolektívnu identitu „my sme“ Slováci – patrím nielen sebe, ale aj národu.
Teda, že ja som – moje ja, moje vedomie, city, svedomie a viera, moje túžby, predstavy a činy sú nielen pre mňa, moju rodinu, moje rodisko… ale aj pre širokú rodinu Slovákov, mojich bratov.
Dokonca je tu vedomie ešte širšej, slovanskej rodiny, niečo ako pokrvní bratanci, ktorej väzby by mal každý uvedomelý Slovák – na rozdiel od občianskeho „slováka“ cítiť, prejavovať a žiť v napĺňaní zdieľaných väzieb a vzájomnej radosti a pomoci.
Ruku na srdce, keby bolo sčítanie kvality obyvateľstva, zisťovanie postojov, presvedčenia, cítenia a odhodlaného konania pre národ, koľko že by sme takýchto SLOVÁKOV na Slovensku napočítali?
Keby prišlo na lámanie chleba a Slovensko, naša vlasť, dedovizeň, naša domovina, rodisko by sa ocitlo v ohrození, koľko „Slovákov“ by sa neváhalo obetovať za jeho záchranu? A koľko by sa postavilo za slovanského brata, na ktorom sa pácha krivda, ktoré napríklad cudzie, anglosaské prostredie, očierňuje, ohovára, démonizuje, straší ním, odhovára od bratských vzťahov a chce proti nemu viesť vojnu? A na druhej strane, koľko by sme za povestnú misu šošovice napočítali geneticky alebo ideologicky postihnutých janičiarov, zradcov národa i vlastizradcov, kolaborantov, prospechárov, karieristov, žoldnierov cudzích záujmov?
Dajme si aj druhú ruku na srdce: koľko ľudí v našom okolí poznáme, o ktorých vieme zaručene povedať, že sú praví Slováci, skutoční vlastenci, verní rodoľubi, oddaní Slovania? A koľko by sme napočítali vlažných, zakomplexovaných „oikofóbov“ (pozn. oikos /grécky – domov, domovina) zo slovenského pôvodu a všetkého, čo je slovenské, naše a domáce?
Oikofóbiu zviditeľnil britský konzervatívny filozof Roger Scruton. Oikofóbia je ničím nepodmienený strach zo všetkého domáceho, slovenského, preto pre týchto jedincov je všetko cudzie onakvejšie, lepšie, nasledovaniahodnejšie, príkladnejšie, zvučnejšie… ako to domáce. Koľko oikofóbov a xenofilov – ľudí, ktorí sa vzhliadajú vo všetkom cudzom máme na Slovensku a nielen medzi liberálnymi politikmi či čechoslovakistami?
Aké množstvo liberalizmom pomýlených odrodilcov, médiami zbastardených suchých ratolestí, ktoré pre Slovensko a rod nijaké ovocie svojim životom nenosia, by sme medzi Slovákmi napočítali? A koľko by bolo parazitov, ktorí ako imelo vegetujú na slovenskom rodostrome, a pritom nechcú mať nič spoločné s vlastnými koreňmi?
Úprimne, koľko „Slovákov“ cíti duchom so Štúrom, že nie podľa úspešného sluhu cudzieho otrokára, servilnosti k silným národom a úslužného vazalstva k mocenským štátom, ale podľa schopnosti obetovať sa (pre vlastný národ a svojich) posudzujeme človeka, aj spoločnosť/národ? Koľko duší by sme napočítali v nejakom prieskume, ktoré majú v sebe obeť a pripravenosť obetovať svoje ja za svoju najvyššiu cnosť či hodnotu v živote?
Koľko z tých, čo si priznali slovenčinu za materinský jazyk ju aj ovláda na vysokej kultivovanej úrovni nielen gramatickou správnosťou, ale aj štylistickým vycibrením a lexikálnou pestrosťou, nielen pri chápaní slov a pojmov, ale aj ich pravých významov?
Tak čo? Môžeme byť relatívne na povrchu spokojní s číselnými, kvantitatívnymi výsledkami sčítania obyvateľstva Slovenskej republiky, alebo okrem množstva a pozlátka sa začneme zaoberať aj akosťou a vnútorným obsahom nášho vedomia, postojov, názorov, prejavov, vôle, odhodlania, viery, presvedčenia a národnej i duchovnej identity? Jednotlivo, aj spoločne, lebo čo by bol jedinec bez národa a aká kultúrna nadstavba by bola, keby nebolo národných koreňov, vzorov a symbolov v nás a vôkol nás?
Tak ako nestačí, že sa len dieťa narodí do rodiny, ale aj aké hodnoty a výchovu mu dajú rodičia a spoločnosť, rovnako záleží, aký vzťah dáme a máme svojmu národu, republike, štátu, štátnosti, ktorej tridsatiny si budeme na prelome tohto a budúceho roka pripomínať.
Lebo tak ako „národ, ktorý nepozná svoju históriu, je len hŕba koží otrockých“ (Jozef Miloslav Hurban), národ, ktorý nepozná seba, svoju jedinečnosť a svoje poslanie vo svete a nerozvíja, ani neobraňuje svoju identitu, nemôže mať budúcnosť. Aj keby v ďalšom sčítaní vyšli opäť čísla nad 80 percent a vyššie. Nielen na Slovensku je to tak.
Rafael E. Rafaj
Redakčný oznam
Darovali by ste nám na chod portálu 2% z vašich daní ?
Vážení čitatelia SKspráv. Ako ste si všimli, pri čítaní článkov na portály SKsprávy vás neobťažujú vtieravé reklamy, ani výzvy na spoplatnenie obsahu. Aby sme vám mohli naďalej prinášať kvalitný obsah a nerušené čítanie, prosíme o podporu našej nezávislosti cez venovanie 2% z vašich daní. Vydavateľom SKsprávy je občianske združenie INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITIKY
Identifikačné údaje potrebné na venovanie 2% z dane:
Inštitút národnej politiky, Strelkova 1, 831 06 Bratislava. IČO: 424 468 13
Číslo účtu – Slovenská sporiteľňa: SK91 0900 0000 0051 0890 4266 / GIBASKBX
Aj váš dar 2% z dane pomôže udržať našu nezávislosť a názorovú pluralitu.
Ďakujeme.