Súčasný najvyšší pozemský predstaviteľ katolíckej cirkvi je známy aj tým, že si získal nebývalú priazeň medzi liberálnymi a progresívnymi prúdmi v kresťanstve, ale aj mimo neho. Prakticky od svojho zvolenia sa formuje do roly akéhosi zmierovateľa kultúr a názorových oponentov. Sám hovorí o potrebe stavania mostov, nie múrov.
Pápež František je častokrát pozitívne spomínaný rôznymi známymi osobnosťami, aktivistami, politikmi, médiami alebo mimovládkami, ktoré majú blízko ku – nazvime to – dúhovej časti spoločnosti.
Pápež je citovaný a velebený, keď kritizuje Donalda Trumpa či Mattea Salviniho, keď hovorí o potrebe prijímania migrantov či keď sa zastáva ľudí hlásajúcich sa ku LGBT komunite. Naposledy médiá a sociálne siete zaplavili podporné príspevky pre Františka, keď sa údajne mal vyjadriť o potrebe právnej ochrany pre páry rovnakého pohlavia – čo však hlasy z Vatikánu dementovali. Pri takýchto výrokoch je ho plný internet a správy v rôznych médiách sú dopĺňané pochválnymi komentármi z redakcií. Je zrejmé, že pre masy sú príťažlivé prelomové a revolučné vyhlásenia, niekedy o to viac, ak sú v rozpore s oficiálnou líniou, učením a doterajšími tradíciami – najmä keď sa jedná o tak starú, vplyvnú a veľkú inštitúciu, akou bezpochyby katolícka cirkev je.
Čo však, keď vzhľadom k jeho pozícii a očakávaným stanoviskám nepovie nič provokatívne, progresívne či liberálne? Nemusíme sa hrabať vo vyjadreniach, ktoré by zazneli niekoľko rokov dozadu. Pred pár dňami médiami prebehla správa, že v pápežovej domovine – Argentíne – sa opäť chystá schvaľovanie umelých potratov. Jorge Mario Bergoglio, alebo úradne pápež František sa v súvislosti s touto témou nechal počuť: „Je dobré položiť si dve otázky: je správne zničiť ľudský život na vyriešenie problému? Je vhodné najať si vraha na vyriešenie problému?“ Smerom k miestnym prolife aktivistkám vyjadril podporné stanovisko: „Obdivujem ich prácu a svedectvo, zo srdca im ďakujem za to, čo robia a nech pokračujú v tom ďalej. Krajina je hrdá, že má také ženy,“
Dovolím si konštatovať, že v porovnaní s vyššie uvedenými témami je aj táto aktuálnou kultúrno-spoločenskou otázkou, ktorú na najvyššej úrovni riešia štáty naprieč celým svetom. Nejedná sa o nejakú (pre nezainteresovaných) nudnú vnútrocirkevnú záležitosť, alebo o suché posolstvo, ktoré nikoho reálne neosloví, nepoteší ani neurazí. Z pápežovej strany išlo o jasné vymedzenie voči zabíjaniu nenarodených detí. Pápež František v tomto prípade prezentoval stanovisko, ktoré by sa od človeka v jeho pozícii logicky očakávalo.
Oslavné ódy by ste po uvedených pápežových slovách očakávali márne. Okrem suchého informovania (k čomu niektoré mienkotvorné portály ani nepristúpili) sa verejnosť – v porovnaní s inými výrokmi Františka – nedočkala ničoho. Nezaznela dokonca ani kritika. Významní predstavitelia liberálov a progresívcov si pravdepodobne uvedomujú, že tak skoro nemusia mať na čele katolíckej cirkvi človeka, ktorý im svojimi činmi a vyjadreniami pôjde po ruke do takej miery, ako práve František. Nemôžu ho kritizovať, pre budúce generácie bude prospešnejšie, ak sa o ňom dozvedia iba to, ako z pozície najvyššieho cirkevného úradníka hlásal ich agendu.
Je logické, že jednotlivec alebo skupina ľudí budú citovať vplyvné osobnosti najmä vtedy, ak im slová budú pasovať do svetonázoru, ktorý hlásajú a ktorý sa snažia šíriť – bez ohľadu na to, o akej časti názorového spektra sa bavíme. A práve pri porovnávaní aktivity v jednotlivých situáciách môžeme odsledovať, akú agendu sa dané subjekty snažia vyzdvihovať, pretláčať a čo ich, naopak, vôbec nezaujíma. V tomto prípade to môžeme vidieť v „zápase“, kde proti sebe stoja životy nenarodených detí a údajné výroky o potrebe právnej ochrany pre páry rovnakého pohlavia.
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
