Posledný novembrový deň to bolo presne 80 rokov od sovietskej agresie proti Fínsku. Konflikt vošiel do dejín ako Zimná vojna. Táto krajina mala s boľševizmom krvavé skúsenosti už skôr. V roku 1917 sa Fínske veľkokniežatstvo odtrhlo od Ruského impéria (súčasťou od roku 1809), ktoré bolo drasticky oslabené svetovou vojnou a sociálnymi nepokojmi. Násilnou cestou sa vtedy k moci pokúsili dostať fínski boľševici s aktívnou podporou zo Sovietskeho Ruska. Po troch mesiacoch krvavej občianskej vojny ich pokus zmarili konzervatívne sily zložené najmä z roľníkov, príslušníkov strednej a vyššej vrstvy a intervencia Nemecka. Vzájomne vzťahy sa nezlepšili ani po konci občianskej vojny. Fínsko podporovalo povstanie vo Východnej Karélii, kde sa proti sovietskej moci vzbúrilo miestne ugrofínske obyvateľstvo. Z Moskvy fínski komunisti stále pokračovali v aktivitách proti vláde v Helsinkách.
Na konci 30. rokov Stalin požiadal Fínsko o odstúpenie časti hraničného územia. Na oficiálnych rokovaniach to bolo odôvodnené obavami z nemeckého útoku na Leningrad a potrebou ho takto zabezpečiť. Po fínskom odmietnutí ZSSR 30. novembra 1939 bez vypovedania vojny začal inváziu. Konflikt sa už od začiatku nevyvíjal podľa Stalinových predstáv. Teoreticky mal ZSSR lepšiu pozíciu – jeho vojenská kapacita bola oproti malému Fínsku neporovnateľne väčšia. Hitler nemohol Fínsko priamo podporiť, pretože mu v tom bránil pakt o neútočení so ZSSR a sústredenie síl na boj so Západom. Britsko-francúzske plány na intervenciu počítali s okupáciou Nórska a Švédska a slúžili by najmä na vojnu s Nemeckom (aj z tohto dôvodu boli Nórskom a Švédskom rázne odmietnuté). Menšiu podporu našlo Fínsko inde. Dobrovoľníci prichádzali zo Švédska (cca 8000), niekoľko stoviek z Nórska, Dánska, Estónska a jednotlivci aj napríklad z Maďarska. Materiálnu podporu poskytlo Mussoliniho Taliansko, ktoré Fínsku dodalo 35 stíhacích lietadiel Fiat G.50 (väčšina sa do Fínska dostala až po konflikte). V praxi bolo teda malé Fínsko vystavené boľševickému gigantovi bez výraznejšej podpory.
Sovietska armáda prišla kvôli Stalinovym represiám o desiatky tisíc vojakov a naopak, boli k nej priradení politickí komisári s vysokými právomocami, ktorí častokrát veľmi negatívne zasahovali do velenia. Na druhej strane bola morálka vo fínskom vojsku a velení vysoká, čo sa spolu s využitím terénu a obranných postavení premietlo do efektívnej obrany, ktorá držala až do februára 1940, kedy sa Sovietom vďaka stále novým posilám a zmene taktiky podarilo postúpiť.
Jedným z množstva príkladov silného odhodlania a morálky vo fínskych radoch je aj Lauri Törni. Narodil sa v meste Viipuri v roku 1919. V mladosti inklinoval k športu. K vojenskej službe nastúpil v roku 1938. Kvôli vypuknutiu vojny so ZSSR sa jeho pôsobenie v armáde predĺžilo. So svojou malou jednotkou prenikal za nepriateľské línie, kde robil prieskum, sabotáže a bral zajatcov. Nadriadení si rýchlo všimli jeho výkon, nasadenie a talent a poslali ho do veliteľskej školy. Medzitým však bol 12. marca 1940 podpísaný Moskovský mier, ktorý ukončil konflikt. Fíni boli donútení odstúpiť pohraničné územie. Medzi Stalinove plány s Fínskom patrilo aj dosadenie bábkovej komunistickej vlády k moci, čo sa mu aj vďaka obetavosti a vytrvalosti Fínov nepodarilo a krajina si zachovala suverenitu.
V rámci fínsko-nemeckého zblíženia bol v roku 1941 Lauri Törni s niekoľkými desiatkami ďalších mužov vybraný pre špeciálny výcvik Waffen SS. Napriek tomu, že Törni k ideológii národného socializmu podľa všetkého neinklinoval (dovtedy snáď nebola príliš známa), nemohol odmietnuť profesionálne školenie od tých najlepších, zvlášť, keď v armáde vynikal a chcel boľševikom všetko vrátiť. Extrémne náročný ale kvalitný výcvik Törni zvládol a bol povýšený do hodnosti Untersturmführer. V lete 1941 sa Törni vrátil domov, kde sa okamžite zapojil do tzv. Pokračujúcej vojny medzi Fínskom (a Nemeckom) a Sovietskym zväzom (a Veľkou Britániou, ktorá Fínsku vyhlásila vojnu 6. decembra 1941) ako súčasť východného frontu v rokoch 1941-44. Törni sa stal veliteľom malej obrnenej jednotky, ktorá sa však pre nedostatok náhradných dielov postupne rozpadla. Neskôr velil lyžiarskemu komandu, ktoré operovalo hlboko v tyle nepriateľa. Jeho nasadenie bolo napriek niekoľkým zraneniam veľmi úspešné. Jeho vlasť ho vyznamenala Mannerheimovým krížom (najvyšším vyznamenaním) a Nemci železným krížom druhej triedy. Aj s využitím znalostí z výcvikového strediska SS sa Törni stal doslova postrachom. Sovietom spôsoboval obrovské straty. Tí mali na jeho hlavu dokonca vypísať odmenu 3 milióny fínskych mariek.
V lete 1944 všetko nasvedčovalo tomu, že Nemecko a jeho spojenci vojnu prehrajú. Fínsko na jeseň podpísalo so ZSSR mierovú zmluvu, kde sa okrem iného zaviazalo vzdať sa niektorých území, prerušiť vzťahy s Nemeckom a vytlačiť jeho sily zo svojho územia. Kvôli tomu došlo medzi bývalými spojencami Nemeckom a Fínskom k niekoľkým menším zrážkam, ktoré označujeme ako Laponská vojna. Po demobilizácii bol Törni oslovený fínskou organizáciou, ktorá pripravovala odboj proti Sovietom. V januári 1945 ho táto organizácia vyslala do Nemecka na nový výcvik. Po trojtýždňovom tréningu sa plánoval vrátiť do Fínska. V chaose, v ktorom bolo Nemecko na prahu totálnej porážky, však nemohol nájsť transport. Törni odmietal nečinne čakať a ako Hauptsturmführer SS požiadal o zaradenie k nemeckému vojsku, v ktorom krátko bojoval proti Sovietom. So svojou jednotkou sa mu podarilo prebiť sa k Britom, ktorí ho zajali. Zo zajatia v Lübecku však ušiel domov do Fínska. Tam ho zadržala polícia. Törni dostal za službu v nemeckej armáde prísny trest 7 rokov väzenia, čo malo byť údajne ovplyvnené aj sovietskym tlakom. Z vojnového hrdinu sa tak behom chvíle stal zločinec. Fínsky prezident Juho Kusti Paasikivi mu v roku 1948 udelil milosť. Törni pochopil, že vo Fínsku už naňho nečaká svetlá budúcnosť a rozhodol sa emigrovať. Najprv sa dostal do Švédska, kde sa spoznal so svojou láskou Fínkou Marjou Kops. Zamestnal sa ako námorník na lodi SS Bolivia. V mexickom zálive na dohľad pevniny Törni z lode vyskočil a preplával na pobrežie Spojených štátov, kde požiadal o azyl.
Spojené štáty mu dali šancu na nový začiatok, ktorej sa pevne chytil. Istý čas žil v Brooklyne medzi fínskou komunitou a živil sa manuálne ako tesár, či upratovač. Na základe Lodge-Philbin Act, ktorý umožňoval prijímať cudzincov do americkej armády, za čo im bolo po službe udelené občianstvo, si Lauri Törni, pod menom Larry Thorne, obliekal už tretiu uniformu. Ako veterán s kvalitným výcvikom a bohatými skúsenosťami rýchlo upútal pozornosť. Bol priradený k špeciálnym jednotkám, kde vyučoval lyžovanie, taktiky prežitia, boj v horách, atď. Taktiež cvičil jednotky NATO v Západnom Nemecku na základni Bad Tölz. Vo vojenskej hierarchii rýchlo postupoval až k hodnosti poručíka. Niekedy na prelome 50. a 60. rokov úspešne velil špeciálnej jednotke, ktorá mala v Iráne vyzdvihnúť telá mŕtvych Američanov a tajné dokumenty z vraku zrúteného amerického lietadla C-130. Od roku 1963 bol nasadený vo Vietname na tajné a nekonvenčné misie, kde mohol znova bojovať proti nenávidenému komunizmu.
Za nasadenie v bitke pri Tịnh Biên bol vyznamenaný Purpurovým srdcom (2x) a Bronzovou hviezdou. V októbri 1965 Törni velil jednotke na špeciálnej misii za hranicami neutrálneho Laosu, z ktorého operoval Vietkong. Z misie sa už nevrátil. Bolo po ňom vyhlásené pátranie a po niekoľkých mesiacoch bol označený za mŕtveho. Posmrtne mu bolo udelené vyznamenanie Záslužná légia a Záslužný letecký kríž a taktiež bol povýšený na majora. V roku 1999 špeciálny tím našiel vrak helikoptéry a Törniho telo. Jeho pozostatky boli prevezené do USA a pochované so všetkými vojenskými poctami.
Lauri Törni bol za svoje obetavé odhodlanie brániť vlasť proti oveľa silnejšiemu agresorovi niekoľkokrát vyznamenaný. Keďže však bojoval na strane porazených prešiel si aj zajatím a väzením. Jeho šikovnosť a dobrodružná povaha ho znova dostali do víru svetových udalostí, v ktorých vďaka vlastným schopnostiam vynikol. Prešiel veľmi zložitou životnou cestou – z obyčajného chlapca hrdinom, z hrdinu vyhnancom, z vyhnanca znova hrdinom.
Použité zdroje:
Cleverley J. Michael: Born a Soldier: The Times and Life of Larry Thorne, BookSurge Publishing 2008
Engle Eloise a Paananen Lauri: Zimní válka, preložil Jan Matuš, Jota 1996
Gill Henry: Soldier Under Three Flags: Exploits of Special Forces’ Captain Larry A. Thorne, Pathfinder Publishing 1998
Markku Salomaa: Lauri Torni, soldier, 100 Faces from Finland: A Biographical Kaleidoscope
Philip Jowett a Brent Snodgrass: Finland at War 1939–45, Osprey Publishing 2006
RichterKarel: Hranice placená krví: sovětsko-finské války, Epocha 2014
Tepora Toumas: Finnish Civil War 1918, International Encyclopedia of the First World War