Korona kríza odhalila známu skutočnosť o dvoch sociálne rozdielnych svetoch. Svetom majetných a nemajetných. V druhej časti článku sa pozrieme aj na situáciu Slovákov.
Ekonómovia odhadujú, že práve najlepšie zarábajúci môžu nasporené peniaze ďalej držať, zatiaľ čo nízkopríjmové domácnosti budú nútené siahať do úspor.
Spotrebitelia v najväčších ekonomikách sveta usporili počas lockdownu spôsobeného pandémiou nového koronavírusu navyše takmer 3 bilióny dolárov. Tento objem financií vytvára obrovský potenciál na výrazné zotavenie hospodárstva z recesie vyvolanej koronakrízou.
Domácnosti v USA, Číne, Japonsku, Británii a v najväčších ekonomikách eurozóny obmedzili výdavky. Z dôvodu, že v dôsledku reštriktívnych opatrení po nástupe nového koronavírusu sa zatvorili takmer všetky obchody s nepotravinovým tovarom a ľudia nemohli využiť ani mnohé služby. Podľa najnovšieho odhadu Bloomberg Economics spotrebitelia v najväčších ekonomikách takto usporili navyše približne 2,9 bilióna USD (2,43 bilióna eur). Ekonómovia očakávajú, že v tomto trende budú pokračovať ešte nejaký čas, keďže obmedzenia zatiaľ stále pretrvávajú a vlády naďalej vynakladajú obrovské objemy financií na podporu ekonomiky.
Polovicu ušetrili domácnosti v USA
Zhruba 1,5 bilióna USD, pričom tento objem pokračuje v raste, usporili domácnosti podľa prieskumu Bloombergu v USA. Takýto rozsah úspor by mal výrazne podporiť zotavovanie ekonomiky po tom, ako sa súbežne s uvádzaním ďalších vakcín na trh podarí dostať ochorenie COVID-19 natrvalo pod kontrolu.
Optimisti vychádzajú z toho, že po uvoľnení opatrení ľudia začnú vo veľkom navštevovať pôvodne zatvorené obchody, reštaurácie, kaderníctva, divadlá, zábavné parky, športové podujatia a obľúbené turistické destinácie. Zároveň začnú vo väčšej miere realizovať väčšie nákupy, ktoré v čase krízy odložili. Nie všetci s tým však počítajú – časť ekonómov odhaduje, že niektorí spotrebitelia by mohli využiť nahromadené peniaze na splácanie dlhov a iní ešte počkajú, kým zdravotná kríza pominie a trh práce sa v plnej miere zotaví.
Očakávajú míňanie peňazí
Ak by Američania minuli všetky peniaze, ktoré v minulom roku v dôsledku pandémie usporili, mohlo by to zrýchliť rast ekonomiky v tomto roku až na 9 %, namiesto prognózovaných 4,6 %, uvádza Bloomberg Economics. Naopak, ak by si úspory ďalej držali, rast ekonomiky dosiahne pravdepodobne iba 2,2 %.
Ukázalo sa, že leto 2020 bolo falošným svitaním, zároveň sa však ukázalo, akého rýchleho zotavenia sú ekonomiky schopné, keď sa reštrikcie prijaté na zmiernenie šírenia nového koronavírusu uvoľnia
povedala Maeva Cousinová, ekonómka Bloomberg Economics pre oblasť eurozóny. “Zopakuje sa to aj v roku 2021? Rozsiahle úspory spojené s lockdownom domácností sú jedným z dôvodov, pre ktorý predpokladáme prudké zotavenie dopytu,” dodala.
Spojené štáty pritom nie sú jedinou krajinou, kde domácnosti v dôsledku opatrení spojených s pandémiou nahromadili vysoké úspory. Čínske domácnosti naliali do miestnych bánk o 2,8 bilióna jüanov (361,34 miliardy eur) viac, než sa predpokladá za bežnej situácie.
Podobne v Japonsku takto zvýšili vklady o 32,6 bilióna jenov (252,13 miliardy eur) a v Británii o 117 miliárd libier (135,57 miliardy eur). Úspory z pandémie v najväčších ekonomikách eurozóny sa zvýšili celkovo o 387 miliárd eur, pričom na čele je Nemecko s rastom úspor o 142 miliárd eur.
Jedným z faktorov, ktoré by mohli podporiť ochotu míňať, sú nízke úrokové sadzby. V takejto situácii držanie peňazí na bankových účtoch tak neláka.
Môže sa však stať, že ľudia sa rozhodnú využiť nasporené peniaze na splácanie dlhov alebo rodinný rozpočet meniť nebudú, pretože sa budú obávať pokračovania zdravotných rizík alebo pomalého zotavovania trhu práce.
Majetnejší si budú peniaze držať, chudobnejší sa zadlžovať
Ako sa bude vyvíjať situácia, nie je jasné. Ekonómovia odhadujú, že práve najlepšie zarábajúci môžu nasporené peniaze ďalej držať, zatiaľ čo nízkopríjmové domácnosti budú nútené siahať do úspor. V prípade niektorých zasa míňanie úspor môžu zbrzdiť obavy, že vláda v určitej chvíli zvýši dane, aby kompenzovala nákladné záchranné programy.
“V najbližšom období bude veľa závisieť od správania ľudí po skončení sa pandémie a dá sa očakávať, že chvíľu potrvá, než sa ich zvyky vrátia k predpandemickému normálu,” povedala Jelena Šuliatievová z Bloomberg Economics. “V strednodobom horizonte však bude pre ekonomický rast pozitívny akýkoľvek vývoj, čo sa týka extra úspor z pandémie – či ich ľudia minú, budú nimi splácať dlhy alebo ich nechajú v banke na horšie časy,” dodala ekonómka.
Ako sme na tom na Slovensku
Redakčne dodávame, že podľa augustovej štúdie Národnej banky Slovenska (NBS) možnosť odkladu splátok bolo jedným z kľúčových opatrení na ochranu domácností pred bezprostrednými dopadmi korona krízy. K júlu 2020 požiadalo o odklad splátok niečo cez 5 % zadlžených domácností. Skoro 9 % dlžníkov s odkladom však ani neočakávalo, že by po skončení krízy mohli začať splácať všetky svoje úvery.
Podľa Forbes sú Slováci opatrnejší v nakupovaní, lebo korona kríza odhalila naše finančné slabiny. Išlo o nedostatočný prehľad o príjmoch a výdavkoch, odkladanie splátok úverov, i keď nebolo nevyhnutné a prečerpávanie kreditných kariet.
Infografika: Aký vplyv mala korona na financie domácností? Zdroj: Focus
Polovica živnostníkov siahla na úspory
Podľa sociológa Martina Slosiarika nie je prekvapivé, že najhoršie na tom boli rodiny, ktoré mali hlboko do vrecka už pred pandémiou, prieskum zároveň ukázal zlú finančnú situáciu živnostníkov a SZČO.
„Napríklad, ak v celej populácii deklarovalo 29 % respondentov, že muselo siahnuť na úspory, v prípade živnostníkov a SZČO to bolo až 52 %. Pri odklade splátok to bolo v celej populácii 8 %, medzi živnostníkmi až 16 %,“ uviedol príklady Slosiarik.
Infografika: dopad korony na príjem domácností. Zdroj: Focus
So znížením príjmov nepočítala tretina Slovákov
Okrem zníženia príjmov ukázala pandémia aj zvýšenie výdavkov domácnosti, s ktorými nepočítali. Mala ich tretina Slovákov a ako dôvod označujú fakt, že rodiny boli a stále sú viac doma, alebo ľudia pracujú z domu.
I napriek tomu, že pandémia má viac alebo menej negatívny dosah na dve tretiny domácností, celkovo Slováci hodnotia, že sa im životná úroveň zatiaľ dramaticky nezmenila, avšak ani v najbližšom horizonte neočakávajú zlepšenie či zmenu
Martin Slosiarik (Focus)
Približne 70 % domácností, ktorým sa zvýšili výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenie bežného chodu domácnosti a výdavky na ochranu zdravia. Pätina takýchto domácností (do 20 %) uviedla nárast výdavkov súvisiacich s domácou školou, prácou z domu, do športových položiek či na online zábavu.
Korona kríza odhalila naše slabé stránky, ale vyvolala aj zmenu správania. Slováci si uvedomili, že musia začať finančne plánovať. Žiaľ štatistiky zatiaľ nehovoria o sociálnych tragédiách. Téme sa budeme preto ďalej venovať. Sledujte nás ďalej.
-RED1-