V úvode by som rád zdôraznil, že nechcem nikoho ponižovať alebo urážať. Chcem len v krátkosti vecne reagovať na ahistorické a pavedecké tvrdenia o našich spoločných dejinách. Práve minulosť našich predkov nám dáva cenné lekcie a určite môže byť pre nás aj dnes inšpiratívna. Naše dejiny však nemôžeme zamieňať za rôzne sci-fi predstavy a rozprávky bez konkrétnych historických dôkazov.
Čo to je staroruský kalendár/ slovanské novoletie?
Jednoznačnú odpoveď na túto “utajovanú” alebo “zamlčiavanú pravdu” poskytujú viaceré stránky:
“My Slovania sme mali za dávnych čias niekoľko kalendárnych foriem počítania, no do súčasnosti sa ich uchovalo len niekoľko. V súčasnosti máme (do 19. septembra 2010) Leto 7518 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme, ale to skutočne neznamená, že si myslíme, že náš Svet bol stvorený pred 7518 rokmi. Uzavretím Mieru sme za starých čias označovali čas od uzavretia mierovej dohody medzi bojujúcimi národmi. […] Náš kalendár, alebo ako my hovoríme Koľadov Dar bol najskôr vykorenený v krajinách na západ od dnešného Ruska vrátane Veľkého kniežatstva Moravského a Kyjevskej Rusi križiakmi pri vyvražďovaní našich Predkov, neskôr ho ‘dorazil’ cár Peter I. pred 308 rokmi. V Lete 7208 vydal príkaz o odstránení všetkých starých kalendárov, ktoré súčasne existovali v Ruských zemiach a zároveň zaviedol západoeurópsky kalendár od narodenia Krista”.
“Ďalším zaujímavým kalendárom, je kalendár Slovanov Starovercov (vyznávačov pôvodnej Viery) alebo aj Pravoslávcov (Prav, Slav), ktorého letopočet je v tomto roku 7527 Liet od stvorenia (uzatvorenia) mieru – mira (stavu bez vojny) rus. ‘Сотворение мира’.
Ide o veľmi hustú koncentráciu úplných nezmyslov, ktoré s našimi dejinami nemajú nič spoločné, ale pozrieme sa bližšie na “staroruský kalendár”.
Wow, praslävieni boli skutoční borci?!
Áno, naši slovanskí predkovia boli šikovní remeselníci, statoční bojovníci, či vzdelaní učenci. No naozaj to neboli rytieri Jedi a aj u nich sa úroveň poznania menila a vyvíjala. Aj v pradávnej minulosti by sme sa stretli s rôznymi formami merania času a ročných období, pretože to bolo z praktických dôvodov potrebné. Formát kalendára, ktorý uvádzajú vyššie zmienené internetové stránky, však nemá skutočný historický základ. Neexistujú žiadne zachované pamiatky alebo indície, ktoré by dokazovali alebo aspoň naznačovali, že Slovania takýto kalendár niekedy používali.
A čo všetky tie zjavné historické súvislosti? Peter Veľký predsa naozaj zmenil kalendár a aj v starých letopisoch sa čas meral iným spôsobom!
V starších literárnych pamiatkach, najmä v priestore strednej a východnej Európy, sa stretávame s (pre nás) nezvyčajným letopočtom. V ňom je skutočne počet rokov oveľa vyšší než v tradičnom kalendári, aký dnes bežne používame. Ak sa pozrieme na Povesť o dávnych časoch (Nestorov letopis), dôležitý historický prameň z 12. storočia, dostaneme odpoveď na to, podľa čoho merali čas dávni Slovania pred reformou Petra I.:
“V roku 6360 (852) pätnástej indikcie, keď začal panovať Michail (Michal – pozn. prekl.), sa začala nazývať ruskou zemou. Dozvedeli sme sa to preto, lebo za tohto cisára prichádzala Rus do Carihradu, ako sa o tom píše v gréckom letopisectve. Preto začneme od tejto doby a vyrátame dátumy: Od Adama po potopu 2242, od potopy po Abraháma 1082 rokov, od Abraháma po odchod Mojžiša 430 rokov, od odchodu Mojžiša po Dávida 601 rokov, od Dávida a začiatku panovania Šalamúna po vyplienenie Jeruzalemu 448 rokov, od zničenia Jeruzalemu do Alexandra Macedónskeho 318 rokov, od Alexandra po narodenie Krista 333 rokov, od narodenia Krista po Konštantína 318 rokov…”
Samotný autor letopisu, za ktorého sa tradične považuje mních z pečerského kláštora v Kyjeve a hagiograf Nestor, vysvetľuje, že roky počítal od biblického stvorenia sveta, čo mal prevziať od Grékov (z Byzancie). Aj spojenie „Сотворение мира“, ktoré je v uvedených článkoch účelovo preložené ako uzatvorenia mieru (údajne v nejakom Chráme po nejakej ultraepickej vojne) v ruštine znamená stvorenie sveta. Podobne to je aj s ďalšími staršími prameňmi a aj Proglasom:
“Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
To v našom siedmom tisícročí stalo sa.”
Nejde o žiadnu “utajovanú pravdu”, ale dávno známu skutočnosť. Počítanie rokov od biblického stvorenia sveta označujeme pojmom Anno Mundi. V Byzantskej (Východorímskej) ríši sa takýto letopočet oficiálne používal zhruba od 9. storočia až do jej zániku v roku 1453 a v jej pravoslávnej cirkvi už od konca 7. storočia do roku 1728. Existovalo niekoľko výpočtov stvorenia sveta. Finálna podoba prijatá v Byzancii ho určovala na rok 5508/5509 pred narodením Krista (s tým, že dnes by bol rok 7529). Tento kalendár sa na Rusi, kde prišlo kresťanstvo práve z Byzancie, používal až do roku 1700, kedy skutočne Peter I. zaviedol počítanie letopočtu od narodenia Krista – Anno Domini – hoci ruská pravoslávna cirkev na starší spôsob úplne nezanevrela. V byzantskej verzii začínal rok 1. septembrom, zatiaľ čo u Slovanov 1. marcom.
Podobne to vidí aj Nora Malinovská, slovenská odborníčka na stredoveké dejiny strednej a východnej Európy: “Staroruské naračné pramene používali chronologický systém podľa takzvanej Konštantinopolskej/Byzantskej éry od stvorenia sveta […] V stredovekej Rusi, ako aj v Ruskom cárstve sa tento letopočet udržal do reformy kalendára Petrom I., ktorý rok 7208 (od stvorenia sveta) zmenil na rok 1700 (od narodenia Krista).”
Vážne? Veď Rímska/Byzantská ríša predsa používala juliánsky kalendár!!!
Presne tak. Byzantský spôsob merania času, ktorý prevzali aj Rusi, je modifikáciou juliánskeho kalendára, ktorý zaviedol Július Caesar s niektorými úpravami: a) mesiace nemali latinské, ale grécke názvy b) rok nezačínal 1. januára ani 1. marca, ale 1. septembra c) roky sa nepočítali od založenia mesta Rím (Ab urbe condita), ale od stvorenia sveta (Anno Mundi). Prvé pokusy o presné vypočítanie biblického stvorenia sveta siahajú do 2. storočia. Tie však nedokázali obstáť, pretože obsahovali množstvo nedostatkov. Relatívna presnosť sa začala objavovať až od 7. storočia, kedy bol tento letopočet prijatý. Na Západe sa veľmi neuchytil a namiesto neho sa od 6. a 8. storočia používal letopočet Anno Domini.
Na záver preto môžeme bez problémov konštatovať, že “staroruský kalendár” alebo “slovanský kalendár” je výplod fantázie a jeho používanie sa nedá nijakým spôsobom dokázať. Priaznivci “staroruských kaledárov” iba poukazujú na používanie kalendárov podľa byzantského spôsobu merania času od biblického stvorenia sveta. Tento zjavný kontext však ignorujú a účelovo dezinterpretujú.
Naozaj? Ak naši predkovia nepoužívali takéto kalendáre, tak ako merali čas?
Na túto otázku nám pomôže odpovedať aj kalendár Jána z Lefantoviec z prvej polovice 15. storočia. Kalendár je uložený v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove. Na rozdiel od “staroruských kalendárov” aj fyzicky existuje a dokážeme ho skúmať . Analyzoval ho špičkový znalec slovenských dejín Matúš Kučera, ktorý editoval jeho moderné vydanie. Ide o najstarší dochovaný kalendár s ikonografiou pracovných motívov v celom Uhorsku. Pre jeho slovenskú provenienciu a jazykové prvky ho považujeme za slovenský kalendár. Ide o cennú pamiatku pre poznanie našich hospodárskych a kultúrnych dejín. Samozrejme, nemá nič spoločné s rozprávkovým “staroruským” alebo “staroslovanským” kalendárom.
Západ, Cirkev a ich služobníci falšujú dejiny. Verím, že Slovania takýto kalendár mohli mať a určite mali aj iné technológie, ktoré im inde závideli. HIS TÓR IA je zmanipulovaná!
Samozrejme, každý má právo na svoj názor. Nikomu by nemalo byť bránené používať letopočet, podľa ktorého žijeme v roku 7530, hoci to prináša isté komplikácie so zaradením do spoločnosti. História sa často dezinterpretuje a to z rôznych dôvodov. Napriek pluralite výkladov sa vieme priblížiť (niekedy viac, niekedy menej) k historickej skutočnosti, hoci na to potrebujeme overené vedecké metódy, isté prostriedky a slobodu v bádaní – absolútnu, bez zákazov, trestov a nálepiek za p o p i e r a n i e
Ak o niečom tvrdíme, že to má historický základ, malo by to byť dostatočne podložené – inak sa bavíme o fabulácii. V prípade “slovanského kalendára” by sme na to potrebovali konkrétne exempláre, najlepšie z predkresťanského obdobia, alebo minimálne odkaz v historických písomných, hmotných či obrazových prameňoch. Čo sa týka “slovanského kalendára” v podobe, v akej ho prezentujú hore uvedené stránky, nič také neexistuje.
Alternatíva vo všetkom možnom je dnes módna záležitosť. Rovnako aj nedôvera vo vedecké autority, ktorá však v zdravej miere môže byť konštruktívna. Najlepšia metóda je myslieť samostatne, myslieť kriticky.
Pramene:
Nestorov letopis. Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi, preložil Miroslav Daniš, Spolok slovenských spisovateľov 2018, s.32
Konštantín: Predslov k Svätému Evanjeliu in Minárik Jozef a kol. autorov: Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva I. stredovek, Tatran 1984, s. 21, 22
Použitá literatúra:
Chronology: Era of the Creation of the World in The Encyclopædia Britannica: a dictionary of arts, sciences, and general literature, 9th Ed., Vol. 5. A. & C. Black 1833, s. 714 online
Kučera, Matúš (ed.): Kalendár Jána z Lefantoviec, Matica slovenská, 2002
Kuzenkov Pavel: How old is the World? The Byzantine era κατὰ Ῥωμαίους and its rivals, 21st International Congress of Byzantine Studies 2006
Malinovská Nora: Haličsko-volynská kronika. Krátka história významnej pamiatky starej ruskej literatúry in Haličsko-volynská kronika. Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej európy v 13. storočí, Matica slovenská 2019
Švankmajer Milan a kol. autorov: Dějiny Ruska, Nakladatelství Lidové noviny, 2012
“Slovanský kalendár”:
www.tartaria.sk/zaklady/hviezdy-a-zeme/104-slovansky-kalendar-alebo-koadov-dar