Žijeme v dobe, kedy nie je až také náročné stať sa známym. Digitálne vymoženosti zabezpečujú, že sa produkty tvorivej ľudskej činnosti môžu dostať medzi široké masy behom krátkeho obdobia. Rovnaké je to s myšlienkami, názormi a posolstvami, o ktoré dnes rozhodne nie je núdza a prístup k nim je relatívne jednoduchý. Výbornými prostriedkami na šírenie sú sociálne siete, blogovacie platformy alebo internetové databázy videí. V prípade povoleného myšlienkového a hodnotového smerovania sú v dnešných časoch autori neskôr pretláčaní rôznymi typmi médií, čo ešte znásobuje šancu dostať sa do povedomia verejnosti. Nemusíme mať na mysli iba primárne youtuberov, instagramové hviezdy či rôznych influencerov – tento trend využívajú aj herci, umelci či iní snaživci túžiaci preraziť so svojou tvorbou a názormi. Nezanedbateľná časť verejnosti patrí medzi pravidelných odberateľov takýchto výtvorov a prakticky denne sledujú správanie a názory svojich idolov. Neraz dochádza k vnútornému boju, keď jedinec vidí, že jeho pohľad na svet je v rozpore s názorom, ktorý prejaví, povedzme napríklad, jeho obľúbený youtuber. Táto dilema má potenciál rastu, keď rovnaký názor odznie aj od jeho najpočúvanejšieho hudobníka či herca z obľúbeného seriálu. To môže viesť k nepríjemnému pocitu, že prezentovaný pohľad na nejakú tému je ten jediný správny a prijateľný. Zvyšok je častokrát zaškatuľkovaný slovami, že nie je hodný slušnej diskusie a mal by byť vytlačený na perifériu. Ľudia sa v takýchto situáciách dostávajú pod istú formu tlaku– či svoj názor a základný koncept zmýšľania zachovať, alebo obrúsiť hrany a novoprevzatým názorom sa zaradiť do myšlienkového trendu a priblížiť sa tak svojmu zosobnenému ideálu.
Každá spoločnosť má svoje elity, ku ktorým masy vzhliadajú a často od nich (viac či menej kriticky) preberajú vzory správania, ak nie priamo svetonázor. Deliacu čiaru medzi zdravým a nezdravým ovplyvnením by mala tvoriť hranica, ktorá oddeľuje stav, kedy si názor ešte vytvárame, respektíve formujeme a prístup, kedy názor nekriticky preberáme. Ak nahradíme vytváranie svojich vlastných názorov jednoduchým preberaním tak sa skôr či neskôr dostaneme do krízy a nebudeme napredovať.
Tento fenomén sa pravidelne využíva nielen v politickom boji, ale i v súčasnej kultúrnej vojne. Ako tváre pretláčaného ideologického prúdu sú predstavované práve verejne známe osobnosti. Zažívali sme to aj v nedávnej minulosti – po vražde Jána Kuciaka, pred komunálnymi, prezidentskými či európskymi voľbami. Nejeden človek tieto posolstvá príjme bez zamyslenia sa nad tým, či daná „osobnosť“ má vôbec o danej problematike prehľad a či predsa sa aj jeho idol nemôže mýliť. Tieto kampane sú následne prezentované so slovami ako „kultivovaná časť verejnosti podporila XY“, čo už samo o sebe rozdeľuje spoločnosť z tohto pohľadu na lepších a horších. Nejedná sa o fenomén, ktorý by bol signifikantný výlučne pre Slovensko. Herci z Hollywoodu v USA často podporujú toho-ktorého kandidáta – väčšinou s globalizačnými a expanzívnymi chúťkami. Pred prezidentskými voľbami v roku 2016, v ktorých bol pre mnohých nepriateľom číslo 1 práve Donald Trump, sa mnoho celebrít nechalo počuť, že sa zo Spojených štátov odsťahujú, ak bude víťazom práve on. Nepomohlo. Nedávno sa Anthony Hopkins, prominentný americký herec v odpovedi na otázku o politike vyjadril že nepozná dôvod, prečo by v týchto otázkach mala verejnosť počúvať jeho: „Ľudia sa ma pýtajú, ako vnímam súčasnú situáciu. Hovorím, že neviem. Som len herec. Nemám žiadny názor. Herci sú vcelku hlúpi, môj názor nestojí za nič,“
Niekedy ovplyvňovanie verejnosti zachádza to takých extrémov, že si dotyční dovoľujú zneužívať svoj vplyv na to, aby likvidovali konkurenciu. Po tohtoročnom známom videu Lívie z košického dúhového pochodu sa Youtubové a Instagramové profily slovenských internetových celebrít hemžili výzvami o nahlasovanie nielen daného videa, ale i iného obsahu, ktorý Lívia či samotný Kulturblog produkujú. Všetko to vyústilo do vulgárnych komentárov, vyhrážok a stádovitého spamu pod príspevkami Lívie či v internetovej diskusii živého vysielania Kulturblogu.
Často si ľudia, ktorých sa v živote dotkne sláva, asi neuvedomujú mieru zodpovednosti, ktorá by mala priamo úmerne rásť so stúpajúcim výtlakom. Spoločnosť je v stave, že pre mnohých sú tieto osoby doslova bohmi a ich názory či konanie sväté a nedotknuteľné. Výsledkom je nekritická a nesvojprávna masa bezmozgov, ktorá je pripravená poslúchať svojich vodcov na pokyn. Sláva z vás ešte osobnosť neurobí. Karel Gott bol slávny a rešpektovaný, no nikdy nezneužil svoje postavenie na politickú podporu konkrétnych kandidátov a pretlačenie svojich ideí – hoci tie bezpochyby mal a o danú problematiku sa dlhodobo zaujímal. To je jeden z aspektov, ktorý rozdeľuje ľudí s vplyvom na slávne osoby a skutočné osobnosti.
Nie je však na mieste smerovať kritiku iba k nim. Manipulovateľný je len ten, kto sa nechá manipulovať. Každý z nás by mal byť prejavom svojho skutočného ja a prezentovať autentické názory. Vidieť inšpiráciu v niekom inom je na mieste, avšak nekritické opakovanie a preberanie myšlienok, iba preto, aby bol človek trendy a politicky korektný, je zabíjanie vlastnej originality a jedinečnosti.
Zdroje obrázkov: www.facebook.com, www.instagram.com, www.youtube.com
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
