Štátny ústav doplnil, že na používanie vakcíny je potrebné nahliadať v kontexte celkovej situácie – epidemiologickej alebo situácie ohľadom dostupnosti iných vakcín.
Ukazuje sa, že pri nízkej cirkulácii vírusu má vakcína benefit len u populácie nad 50 rokov. Na sociálnej sieti na to upozornil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Zdôvodňuje to tým, že pravdepodobnosť nákazy a následného úmrtia na ochorenie COVID-19 u mladšej populácie je pri priaznivej epidemiologickej situácii nízka.
„Navyše, zriedkavé ale závažné prípady nezvyčajných krvných zrazenín boli zaznamenané najmä u očkovaných do 50 rokov,“ doplnil ŠÚKL.
Zdôraznil, že vakcína Vaxzevria od spoločnosti AstraZeneca je účinným nástrojom prevencie ochorenia COVID-19. „Je však potrebné prehodnotiť jej používanie tak, aby sa minimalizovali možné riziká. Celkový pomer prínosov a rizík vakcíny aj naďalej zostáva pozitívny,“ uviedol.
Používanie vakcíny „v kontexte“…
Štátny ústav doplnil, že na používanie vakcíny je potrebné nahliadať v kontexte celkovej situácie – epidemiologickej alebo situácie ohľadom dostupnosti iných vakcín.
Ilustrácia: učiteľka Antónia (38) bola jednou z obetí, ktoré očkovanie neprežili. Údajne sa nenašiel priamy súvis s očkovacou látkou AstraZeneca.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR cez týždeň oznámilo, že pozastavilo očkovanie osôb, ktoré mali dostať vakcínu od AstraZenecy po prvý raz. Miesto nej dostanú vakcínu od konzorcia Pfizer/BioNTech Hlavným dôvodom je nedostatok týchto očkovacích látok. Osoby, ktoré majú mať druhú dávku tejto vakcíny, ju dostanú.
Redakčný názor
Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) pomerne dlho trvá, kým prijme zmenu postojov. Ani táto nie je nijako prevratná. Ide o reakciu na dlhodobo hlásené negatívne vedľajšie účinky po očkovaní touto látkou nielen na Slovensku, ale aj v EÚ a vo svete, vrátane úmrtí.
ŠÚKL v podstate len opakuje s odstupom času stanoviská Európskej liekovej agentúry (EMA). Tá ale na konci svojich výstupov oznamuje, že opatrenia sú v kompetencii národných kontrolných inštitúcií. Očkovacia vakcína od AstraZeneca mala vážne problémy s krvnými zrazeninami už v marci. Vtedy mnohé krajiny EÚ pozastavili očkovanie a čakali na analýzu EMA.
Lepšie zomrieť s vakcínou ako bez vakcíny?
Dôvera v bezpečnosť očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 od spoločnosti AstraZeneca prudko klesla v Španielsku, Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Prieskumná firma YouGov uviedla, že už koncom februára zistila, že Európania váhajú nad zaočkovaním vakcínou od AstraZenecy viac než nad zaočkovaním vakcínami od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna.
Povesť vakcíny od AstraZenecy následne poškodili u verejnosti aj obavy z krvných zrazenín.
YouGov urobila prieskum medzi približne 8000 ľuďmi v siedmich európskych krajinách od 12. do 18. marca. Zistila, že vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku a Taliansku ľudia teraz vnímajú vakcínu od AstraZenecy ako viac nebezpečnú než bezpečnú.
Okolo 55 percent Nemcov uviedlo, že je nebezpečná, pričom tretina ju pokladá za bezpečnú, ukázal prieskum. Vo Francúzsku, kde je vakcína od AstraZenecy tiež nepopulárna, odpovedalo 61 percent opýtaných ľudí, že teraz ju vnímajú ako nebezpečnú.
Ostatní konali, Slovensko čakalo
Kým susedné Rakúsko zareagovalo ako prvé, Slovensko je zvyčajne na chvoste opatrení na ochranu svojich obyvateľov. Aj aktuálne, májové stanovisko ŠÚKL je technokratické. Vyplýva z neho, že zmenu postoja a presun odporúčania vakcíny AstraZeneca pre ľudí nad 50 rokov je len vďaka zlepšujúcej sa epidemiologickej situácii. Keby tu bol tlak na verejné zdravotníctvo ako napr. v januári a februári, tak sa môžeme domnievať, že Baťovej ústav by radšej ponechal celoplošné očkovanie, pretože by mu vychádzalo, že „benefity“ zo zaočkovanosti by prevyšovali „riziká“.
Verejnosť sa doteraz nedozvedela od ŠÚKL vecné kritériá, ktoré slúžia na vyhodnotenie rizík vakcín, ktoré EMA aj ŠÚKL formulujú ako nejasný a bližšie neurčený pomer medzi “benefitmi a rizikami”, ani objektívnu metodiku vyhodnocovania.
Pritom nik z ľudí, čo dôverujú systému a dajú sa zaočkovať nechce byť práve tým štatistickým číslom v poradí, na ktoré vyjde „ojedinelá“ úmrtnosť. Vedci a úradníci by mohli viac zohľadňovať ľudský faktor ako percentuálne čísla vakcinácie obyvateľstva. V redakcii pripravujeme obsiahlejšiu analýzu genézy prepojení s očkovaním a tiež sme si posvietili na možný konfliktov záujmov riaditeľky ŠÚKL Zuzany Baťovej, preto nás ďalej sledujte.
-RED1-