Podľa návrhu paktu bude môcť Čína so súhlasom Šalamúnových ostrovov vysielať k ich územiu svoje lode, dopĺňať tam zásoby či absolvovať medzipristátia lietadiel podľa vlastnej potreby.
Spojené štáty nevylučujú vojenskú intervenciu voči Šalamúnovým ostrovom v prípade, ak na svojom území umožnia Číne vybudovať vojenskú základňu.
Vyplynulo to z utorkových vyjadrení námestníka amerického ministra zahraničných vecí pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria Daniela Kritenbrinka. TASR prevzala správu od britského denníka The Guardian.
V odpovedi na novinársku otázku americký predstaviteľ nevylúčil vojenskú intervenciu voči Šalamúnovým ostrovom. “Nie som v pozícii, aby som hovoril o tom, čo Spojené štáty môžu alebo nemôžu urobiť v takejto situácii,” povedal.
“Samozrejme, rešpektujeme suverenitu Šalamúnových ostrovov, ale taktiež im chceme dať najavo, že ak podniknú kroky na zriadenie de facto stálej vojenskej prítomnosti alebo vojenského zariadenia (Číny), budeme mať značné obavy a veľmi prirodzene na to budeme reagovať,” povedal Kritenbrink. Minulý týždeň sa stretol s predsedom vlády tichomorského súostrovia Manassehom Sogavarem.
“Vieme, že Čínska ľudová republika sa snaží posilniť svoju zámorskú logistiku a základnú infraštruktúru, ktorá umožní jej armáde operovať na väčšie vzdialenosti. Takže sme sa rozhodli pre otvorený rozhovor s našimi priateľmi na Šalamúnových ostrovoch,” uviedol Kritenbrink.
Austrálsky premiér Scott Morrison oznámil, že Canberra rovnako ako Washington odmieta prítomnosť čínskej armády na Šalamúnových ostrovoch.
“Austrália by sa mala pripraviť na vojnu,“ vyhlásil v pondelok austrálsky minister obrany Peter Dutton.
obr. ilustrácia vzdialenosti Šalamúnových ostrovov od USA. Druhá šípka je vzdialenosť Číny
Sogavare opakovane vylúčil výstavbu vojenskej základne iného štátu na území Šalamúnových ostrovov.
Podľa návrhu paktu, ktorý unikol na verejnosť, bude môcť Čína so súhlasom Šalamúnových ostrovov vysielať k ich územiu svoje lode, dopĺňať tam zásoby či absolvovať medzipristátia lietadiel podľa vlastnej potreby.
Na žiadosť Honiary bude môcť byť na ostrovoch nasadená čínska polícia za účelom udržania “spoločenského poriadku”. Čínske ozbrojené zložky budú môcť na základe paktu ochraňovať čínsky personál na Šalamúnových ostrovoch aj realizáciu významných projektov.
obr.: umiestnenie amerických vojenských základní. zdroj: wikipedia
Informačný servis k téme
Reakcia USA odkazuje ostatným štátom, že len Spojené štáty si môžu budovať svoje vojenské základne po celej zemeguli. Americká vojenská prítomnosť vo svete stojí daňových poplatníkov podľa odhadov viac ako 100 miliárd dolárov ročne. Spojené štáty majú po celom svete zhruba 750 vojenských základní v 80 štátoch sveta, od malých letísk, využívaných na útoky dronmi, až po obrie komplexy s kapacitou tisícov vojakov. Pritom zvyšné krajiny sveta majú približne 30 vojenských základní mimo ich územia.
Najnovšie si vďaka kontroverznej DCA zmluve so súčasnou proamerickou vládou a prezidentskou Spojené štáty rozšírili ďalšie dve vojenské základne – Kuchyňa Sliač – aj na Slovensku.
USA majú vo východnej a juhovýchodnej Ázii sedem základní v Japonsku, leteckú základňu v austrálskej Canbere, Južnej Kórey aj v Singapure.
Šalamúnove ostrovy sú štát v Austrálii a Oceánii. Krajina sa nachádza východne od Papuy-Novej Guinei a skladá sa z asi 1 000 ostrovov tvoriacich rovnomenné súostrovie. Má rozlohu 28 370 km², čo je asi polovica Slovenska. Hlavným mestom je Honiara ležiaca na ostrove Guadalcanal. Na tomto ostrove sa počas 2. svetovej vojny odohrala rozhodujúca bitka medzi USA a Japonskom. Krajina je členom Spoločenstva národov. Žije tu asi 550 000 obyvateľov, väčšina z nich sú Melanézania.
Spojené štáty majú 330 miliónov obyvateľov a neváhali by vojensky zasiahnuť voči maličkému ostrovnému štátu, ktorý by umožnil inej krajine to, čo bežne robia USA vo viac ako tretine všetkých štátoch sveta. USA takto opäť demonštrovali konfrontačnú politiku a snahu udržať si vojenskú kontrolu nad svetom, predovšetkým kontrolou lodných ciest cez svoje lietadlové lode.
-red3-