3.6.2023 (SITA.sk) – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) oznámil 23. mája 2023 sťažovateľovi Kavečanskému, že k jeho sťažnosti sa má najneskôr do 20. septembra 2023 vyjadriť slovenská vláda.
Sťažnosť sa týka podmienok väzby v Ústave na výkon väzby Košice. Sťažovateľ, ktorý trpel post-traumatickou stresovou poruchou, bol vo väzbe od 4. augusta 2021 do 27. mája 2022.
Podmienky väzby boli neprimerané
Podľa sťažovateľa boli podmienky väzby neprimerané pokiaľ ide o veľkosť cely, osvetlenie, čerstvý vzduch, prechádzky (bol v cele 23 hodín denne), lekársku starostlivosť, spánkovú depriváciu a osobnú hygienu – čo malo negatívny vplyv na jeho zdravotný stav.
Navyše vo väzbe nepokračovala liečba jeho post-traumatickej stresovej poruchy. Návštevy externého lekára sa vykonávali za prítomnosti príslušníka väzenskej stráže a sťažovateľ bol počas nich spútaný na rukách a nohách.
Zároveň sťažovateľove kontakty s členmi jeho rodiny boli obmedzené – v priemere každých 33 dní mu boli povolené nekontaktné návštevy a prvá kontaktná návšteva mu bola povolená až po ôsmych mesiacoch od pozbavenia jeho osobnej slobody.
Porušenie článkov dohovoru
Sťažovateľ namietal aj to, že osoby vo väzbe majú horšie podmienky ako osoby vo výkone trestu. Pred ESĽP namieta porušenie článkov 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) samostatne, ako aj v spojení s článkom 14 Dohovoru.
ESĽP stranám (vláde SR a sťažovateľovi) kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky väzby – osobitne počet väzňov umiestnených v rovnakej cele, jej sanitárne podmienky a nemožnosť tráviť čas na čerstvom vzduchu – predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.
Ďalej, či vzhľadom na zdravotný stav sťažovateľa orgány adekvátne splnili svoju povinnosť zabezpečiť zdravie a blaho väzňa poskytnúc mu potrebnú lekársku starostlivosť, ako to vyžaduje článok 3 Dohovoru.
Porušenie práva na súkromný život?
ESĽP kladie aj otázku, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život vzhľadom na obmedzenia aplikované počas jeho stretnutí s rodinou. Osobitne, či boli tieto obmedzenia zákonné, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
Vláda SR bude musieť ESĽP zodpovedať aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovoru diskriminovaný v rozpore s článkom 14 Dohovoru v spojení s článkom 3 a 8 Dohovoru.
V súvislosti s touto sťažnosťou bude ESĽP skúmať, či vzhľadom na aplikovateľnú legislatívu a prax vyčerpal sťažovateľ vnútroštátne prostriedky nápravy, a v tomto ohľade poukazuje na rozsudok Maslák v. Slovensko, konkrétne jeho odseky 161 a 169.
Občianskoprávny charakter
ESĽP v nich uviedol, že v rozsahu, v akom obmedzenia vlastné osobitnému väzenskému režimu patria do sféry osobných práv, a teda majú občianskoprávny charakter, spadajú do pôsobnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje, interalia, právo na prístup k súdu.
Podľa ESĽP sú pri určovaní, či je prostriedok nápravy účinný, relevantné právomoci a procesné záruky, ktoré má dotknutý orgán.
Napríklad, ak ide o preventívny prostriedok nápravy pred správnym orgánom, týkajúci sa podmienok výkonu trestu odňatia slobody, na to, aby bol účinný, tento orgán musí (a) byť nezávislý od orgánov zodpovedných za väzenský systém, (b) zabezpečiť efektívnu účasť väzňov pri preverovaní ich sťažností, (c) zabezpečiť rýchle a dôsledné vybavovanie sťažností väzňov, (d) mať k dispozícii širokú škálu právnych nástrojov na odstránenie problémov, ktoré sú základom týchto sťažností, a (e) byť schopný vydávať záväzné a vykonateľné rozhodnutia.
Náprava v primerane krátkych lehotách
Každý takýto prostriedok nápravy musí byť tiež schopný poskytnúť nápravu v primerane krátkych lehotách. Podľa ESĽP bolo umiestnenie sťažovateľa Masláka do oddielu s bezpečnostným režimom (OBR) predmetom rutinného a pravidelného prieskumu zo strany riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody a prokurátora a sťažovateľ mal osobitnú možnosť napadnúť ho pred týmto druhým zo spomínaných orgánov a napokon aj na ústavnom súde.
Hoci má prokuratúra v Slovenskej republike osobitné ústavné postavenie a nepochybne poskytovala sťažovateľovi rôzne procesné záruky, prokurátor zameral svoj prieskum na otázky zákonnosti ako otázky súladu so zákonom v užšom zmysle slova, pričom na konkrétne argumenty sťažovateľa nedal žiadnu odpoveď.
Okrem toho, ESĽP poznamenal, že prokurátor nemá právomoc poskytnúť žiadnu nápravu kompenzačného charakteru. Čo sa týka ústavného súdu, tento nie je súdom preskúmavajúcim skutkové okolnosti a jeho právomoc sa riadi princípom subsidiarity.
Preskúmanie rozhodnutia prokuratúry
V súlade s tým sa ústavný súd, vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, zameral na to, ako prokuratúra preskúmala postup väzenskej správy, nie na postup väzenskej správy ako taký.
Na uvedené je potrebné nazerať v súvislosti so zisteniami ústavného súdu, že požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí vydaných prokuratúrou v predmetnom kontexte boli menej prísne ako požiadavky na súdne rozhodnutie (v súvislosti s prokuratúrou sa vyžadovalo len krátke zdôvodnenie).
Ústavný súd preto preskúmava rozhodnutia prokuratúry podľa špecifického štandardu odôvodnenia a aj podľa tohto štandardu by do rozhodnutí prokuratúry zasahoval len vtedy, ak by sa jej závery zjavne odchyľovali od predmetu a účelu relevantnej právnej úpravy.
Maslákovi neposkytli ochranu pred zneužitím
Subsidiarita právomoci ústavného súdu tiež podľa ESĽP znamená, že ústavný súd nemá právomoc poskytnúť žiadnu priamu nápravu v súvislosti s konaním väzenskej správy ako takej.
Okrem toho ESĽP poznamenal, že nebolo preukázané, že by umiestnenie sťažovateľa do režimu OBR spadalo do právomoci akéhokoľvek iného orgánu, ktorý by mu mohol poskytnúť nápravu zlučiteľnú s požiadavkami Dohovoru.
ESĽP aj vzhľadom na to, ako prokurátora a ústavný súd uplatnili svoju právomoc vo veci sťažovateľa Masláka dospel k záveru, že akékoľvek záruky, ktoré sťažovateľovi poskytli, boli obmedzené.
Podľa ESĽP preto vnútroštátny systém neposkytol sťažovateľovi Maslákovi primeranú právnu ochranu pred zneužitím, na ktorú mal právo v zmysle princípu právneho štátu v demokratickej spoločnosti.
Zdroj: SITA.sk – Vláda bude musieť ESĽP vysvetľovať neľudské zaobchádzanie a diskrimináciu vo väzbe © SITA Všetky práva vyhradené.