Keďže na Slovensku máme exposlanca, ktorý má nadštandardné vzťahy nielen s Ruskom, ale aj postsovietskymi stredoázijskými republikami, požiadali sme Petra Marčeka o odpovede na otázky, ktoré si dnes väčšina znepokojených ľudí kladie. Vedeli sme totiž, že stále intenzívne komunikuje s priateľmi z Kazachstanu. Takto našim čitateľom môžeme priniesť informácie z prvej ruky z centra diania tejto stredoázijskej republiky, 9.najväčšieho štátu sveta.
SKsprávy: Svet pozorne sleduje situáciu v Kazachstane a hľadá aj iné, než len ekonomicko-sociálne príčiny nepokojov. Začína sa hovoriť o možnom vplyve zo zahraničia. Majú oficiálne orgány štátu takéto informácie, alebo vyhodnocujú aj tento skrytý motív?
Peter Marček: Oficiálna verzia je momentálne taká, že išlo o pokus o štátny prevrat. Doslova dnes, 8. januára, vyšlo najavo, že 6. januára zadržali bývalého predsedu Výboru pre národnú bezpečnosť Kazachstanu Karima Masimova a ďalšie osoby pre podozrenie z velezrady. Je zrejmé, že sú to práve oni, ktorí sú podozriví, že pod rúškom masových protestov organizovali násilné útoky na mesto Almaty a množstvo ďalších miest. Práve týchto ľudí prezident Tokajev nazýva teroristami.
Ak teda hovoríme o nejakom skrytom motíve, tak musíme povedať, že niektorí predstavitelia starej elity chceli týmto spôsobom vytlačiť Tokajeva, ktorý stojí na čele Kazachstanu od roku 2019 po odstúpení prvého prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva.
Komu a prečo by najviac vyhovoval rozvrat v Kazachstane?
P. Marček: Jednoduchá odpoveď, nikomu, ani susedom Kazachstana, ani Rusku, ani Číne, ani krajinám regiónu, ani Amerike a Európe. Je potrebné pripomenúť, že v Kazachstane bolo zo zahraničia preinvestovaných takmer 400 miliárd amerických dolárov vo forme priamych zahraničných investícií, predovšetkým z Európy a Spojených štátov amerických, a existujú plány na ďalší rozvoj hospodárskej spolupráce s touto významnou krajinou.
Kazachstan je veľmi bohatý na ropu, plyn, urán, kov, obilie, nachádza sa v samom strede Eurázie na Veľkej hodvábnej ceste. Stabilný Kazachstan potrebuje každý. Preto vidíme zdržanlivú reakciu Západu na to, čo sa deje v Kazachstane. Porovnajte to so zúrivou kritikou Bieloruska – hoci je situácia iná, možno nájsť nejaké paralely.
V prvom rade však rozvrat a pád nie sú prospešné pre samotný Kazachstan. Preto je dôležité podporovať úsilie prezidenta a ľudí o obnovenie stability. Takéto vyhlásenie som už urobil.
Môžu pôsobiť v Kazachstane západné nadácie a ľudskoprávne mimovládne organizácie, ktoré zväčša presadzujú západný liberalizmus aj s podporou opozície?
P. Marček: V Kazachstane pôsobí množstvo západných nadácií a mimovládnych organizácií pre ľudské práva, západných aj domácich. Aktívne sú aj teraz. Ich hlas sa však uprostred násilných nepokojov v Almaty nateraz jednoducho utopil. Hoci… sú prítomní, pracujú, presadzujú svoju agendu, školia miestnych aktivistov pod značkou Democracy Development. Ale práve v tejto situácii a práve dnes boli zatlačení do úzadia.
Ako hodnotíte angažovanie sa ruského oligarchu Chodorkovského a aj trestne stíhaného Ablyazova cez sociálne siete a komunikačné aplikácie s priamymi výzvami na protesty a odpor ľudu voči vláde a prezidentovi?
P. Marček: Čo sa týka Abľazova, tento oligarcha na úteku, ktorý žije v Paríži a má svoje mediálne sídlo v Kyjeve, sa skutočne snažil a snaží vo svojich vlastných záujmoch destabilizovať situáciu v Kazachstane. Stalo sa tak aj tentoraz. Ale pokiaľ viem, jeho úloha a autorita v Kazachstane sú na veľmi nízkej úrovni – príliš dlho žije v zahraničí s ukradnutými miliardami, ľudia už dávno poznajú „hodnotu“ jeho výziev.
Prezident Lukašenko povedal, že Kazachstan je varovanie pre Bielorusko, čo by sa mohlo stať aj v tejto postsovietskej republike. Ako vnímate systematické angažovanie sa Západu do vnútorných záležitostí viacerých postsovietskych republík cez tzv.ľudskoprávnu dimenziu a rozširovanie NATO?
P. Marček: No to neplatí pre Kazachstan. Ide o spoľahlivého spojenca Ruska, s ktorým väzby budú len silnieť, a to aj vďaka tomu, že Moskva v takejto situácii podporovala Kazachstan v rámci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti.
Ďakujeme za rozhovor
S Petrom Marčekom sa zhováral šéfredaktor SKsprávy Rafael E. Rafaj
Vizitka k téme: Peter Marček (68)
V rokoch 2016 až 20210 pôsobil ako poslanec NR SR a bol predsedom skupiny priateľstva Medziparlamentnej únie s Azerbajdžanom, Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Uzbekistanom a Turkménskom. V roku 2019 ako prvý poslanec SR a vôbec z EÚ vycestoval na Krym, kde sa konalo Jaltské fórum.
fotografie: archív autora