Zámerne píšem zem, pretože hovoriť o pôde je termín viac technický, keď napríklad hovoríme o bonitno pôdnych jednotkách (BPJ), pôdoznaleckom ústave a podobne.
Zem je niečo veľmi silné, vlastenecké, naša zem, slovenská zem, skropená potom a krvou našich dedov, pradedov, starých materí, naša dedovizeň
Zem patrí človeku – pôda špekulantom
Pre byrokratov v EÚ je pôda tovar, niečo, čo si môžete kúpiť, predať za papier, ktorí zhorí v ohni. Preto pôda je dobrou príležitosťou na uloženie peňazí, čiže niečo špekulatívne, na uloženie kapitálu, ktorý sa v podstate každú sekundu znehodnocuje. Žijeme vo svete, kedy vláda papiera dosiahla svoj vrchol, burzy, forexové obchody, kúpim papier, predám papier, zarábam. Ale aká je pridaná hodnota, čo som vytvoril, vyprodukoval, je to len špekulatívny obchod.
Ilustračné foto: teraz/TASR
Zamysleli sme sa, čo vlastne znamenajú slová Boha Adamovi? – „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš“ . Znamená to, že to v skutočnosti Boh “vlastní” celú zem. To Božie sa, žiaľ, pri pôde už úplne vytratilo…
V Uhorsku výlučným vlastníkom pôdy do zrušenia poddanstva bola vrchnosť, zemepán, alebo cirkev. Po roku 1918 v ČSR zrušili šľachtické výsady, bolo to však hlavne pre pozemkovú reformu, ktorá limitovala vlastníctvo pôdy na 250 ha. V Uhorsku na maloroľníka pripadal v priemere len jeden hektár, na veľkostatkára pripadlo 400 ha. Šľachtické rody vlastnili tisíce hektárov pôdy.
Pozemková reforma po druhej svetovej vojne, ktorá začala v roku 1945 stanovila kvótu 50 ha, štát pôdu nad túto výmeru vykupoval, ale zároveň konfiškoval pôdu zradcov a nepriateľov slovenského národa. Táto pozemková reforma prebiehala v etapách a prakticky bola ukončená v roku 1960 zmenami v socialistickej ústave, kde sa hovorilo už len o vlastníctve štátnom a družstevnom.
V čase týchto reforiem išlo hlavne o to, aby pôda patrila tým, ktorí na nej pracujú, išlo o výživu národa, pretože po vojne bol veľký podiel obyvateľstva, ktoré trpelo hladom.
Čomu má slúžiť pôda ako národné bohatstvo?
Toto je z vyššie uvedeného základná otázka. Či pre výživu občanov, zdravé životné prostredie, alebo pre ukladanie špekulatívneho kapitálu?
Ilustračné foto: pixabay
Na základe poznatku, že pôda je prírodný zdroj, ktorý má pre ľudstvo univerzálne úžitkové hodnoty, z iniciatívy svetových osobností, organizácií, OSN vyhlásila rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy a 5. december za Medzinárodný deň pôdy, každoročne. Organizácia FAO upozornila na hrozbu hladu, sociálne nepokoje, migráciu a apelovala na národné vlády výzvou, že
optimálne využitie pôdneho fondu nemôže byť ponechané na živelné pôsobenie trhových mechanizmov liberálneho kapitalizmu
FAO – Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo
Kameň úrazu na Slovensku sa volá prístupová zmluva s EÚ
Slovensko v roku 2003 podpísalo prístupovú zmluvu s EÚ a tu je kameň úrazu. Až v roku 2014 bol prijatý zákon v súvislosti s predkupným právom. V roku 2019 však Ústavný súd rozhodol o “protiústavnosti tohto zákona”, jeden z argumentov bol „limitácia slobody vlastníckeho práva“. Tiež Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike vo veci porušenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie z dôvodu neprimeraného zásahu do voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa.
Takto sme dospeli k druhému znárodneniu zeme-živiteľky na “pôdu-kapitálovú”.
Ak to chceme zmeniť, musí zasiahnuť ochranne verejná moc a stanoviť predkupné právo predaja pozemkov pre štát. Súčasne stanoviť aj limity vlastníctva pôdy. Tieto základné opatrenia považujem za kľúčové pri ochrane Slovenskej zeme.
Zmluvy predsa nemôžu byť večné, myslím prístupovú zmluvu s EÚ. Je to politická agenda a je na politických stranách, hlavne národne orientovaných, aby sa touto témou zaoberali a snažili sa presadiť nové zákony, aby sa z pozemkov a pôdy opäť stala zem.
Miroslav Jureňa