Bratislava včera zažila jeden z tých večerov, na ktoré sa nezabúda. Keď HAUSER vystúpil na pódium Zimného štadióna, publikum okamžite pocítilo, že pred nimi nestojí len hudobník, ale človek, ktorý cez hudbu rozpráva príbehy, lieči duše a zapaľuje v ľuďoch niečo hlboko ukryté.
Od prvého tónu sa hala ponorila do emócií. Jeho hra na violončelo bola miestami tak nežná, až sa publiku zatajil dych, inokedy zas tak vášnivá, že tisíce ľudí vstávali zo sedadiel a nechali sa uniesť energiou, ktorú by čakal skôr na rockovom koncerte. Bratislava dýchala s ním, ticho sa preplietalo s potleskom a každý moment pôsobil ako osobné vyznanie.
Po jeho boku žiarila virtuózka v zlatých šatách a spolu vytvorili nádhernú súhru – hudobný dialóg, ktorý pôsobil, akoby sa dvaja umelci rozprávali jazykom, ktorému rozumie len srdce. Basgitarista a bubeník dodávali vystúpeniu rytmus, silu a pulz, ktorý rozvibroval celú halu.
Nielen hudba, ale aj ľudskosť urobili večer výnimočným. HAUSER sa opakovane obracal k publiku, usmieval sa, ďakoval a jeho skromnosť pôsobila ako protiváha jeho svetového talentu. Fanúšikovia ho obklopili láskou — a on im ju vrátil v každom tóne.
V Bratislave sa neodohral len koncert. Bol to hlboký zážitok, ktorý ľudia cítili ešte dlho po poslednom potlesku.
HAUSER opäť ukázal, že hudba môže byť mostom medzi dušami – a v ten večer ich spojil tisíce.
